Strach z deflácie, ktorá dusí hospodárstvo a zvyšuje nezamestnanosť, viedol Európsku centrálnu banku k postupnému pumpovaniu dodatočných peňazí do obehu. To sa prejavilo v poklese úrokov z vkladov i úverov a postupne aj cenovou bublinou na realitnom trhu a na cenách akcií na svetových burzách.
Slovenské koruny zostali už iba spomienkou na samostatnú menu, ktorej po jej vzniku každý predpovedal len devalvácie a nedôveru sporiteľov. Realita však pozitívne prekvapila firmy aj ľudí. Dnes sa neplatné koruny dajú vymeniť za eurá iba v prípade bankoviek – výlučne v NBS. Korunové mince už takúto možnosť výmeny na rozdiel od starých západonemeckých mariek a rakúskych šilingov neposkytujú.
Prijatie eura sa u nás podpísalo pod pokles úrokových sadzieb, za ktoré si štát požičiava peniaze na pokrývanie chronických deficitov svojho rozpočtu, keď objem celkových dlhov verejných financií prekročil úroveň 44,6 miliardy eur. Pri oslavách nahradenia koruny eurom (január 2009) však predstavoval verejný dlh SR iba 19,3 miliardy eur! Dlh, ktorý nabaľujeme pre budúce generácie, je tak dnes 2,3-násobne väčší ako pred desaťročím.
V tejto súvislosti trochu farizejsky vyznieva plánovanie hospodárenia nášho štátu bez deficitu. Najmä preto, že do príjmov za budúci rok je započítaných aj vyše 1,6 miliardy eur, ktoré získame z eurofondov. To môže niekomu pripomínať vysokú životnú úroveň domácnosti, ktorej štedro pomáha k vyrovnanému hospodáreniu svojimi úsporami alebo penziou solventná babička.
Počnúc rokom 2019 sa v Európskej únii začnú zvyšovať úrokové sadzby, pretože ECB považuje súčasnú úroveň nakúpených štátnych dlhopisov krajín eurozóny (2,6 bilióna eur) za maximum toho, čo je ešte bezpečné. Jej virtuálne elektronické rotačky tak už s väčšími otáčkami pracovať nebudú.
Aký vplyv má zvyšovanie úrokov na akciové trhy, vidíme v súčasnosti na príklade USA, kde investori namiesto akcií začínajú po dlhšom období viac preferovať nákup štátnych dlhopisov. Či taký scenár precitnutia do reality burzového sveta zažije aj Európa už budúci rok alebo až neskôr, nie je zatiaľ predmetom odborných diskusií.
Za uplynulé desaťročie od nahradenie koruny eurom najviac zdraželi reality určené na bývanie. Poskočenie cien smerom hore je zrejmé najmä pri stavebných pozemkoch, bytoch a domoch v mestách, kde je dostatok pracovných príležitostí. Napríklad aj z dôvodu, že vhodných pozemkov na výstavbu je čoraz menej a budovanie nevyhnutných inžinierskych sietí pre rast cien stavebných prác je čoraz drahšie.
Hlbšie do vrecka bude treba siahnuť aj pri úhradách faktúr za energie, poistenie a výdavkoch za potraviny. Očakávané zvýšenie platov a miezd v budúcom roku treba preto posudzovať i filtrom toho, koľko si za svoje valorizované čisté príjmy reálne kúpime.