Z lietadla späť do vlaku

Keď som bola malá, a to bolo ešte za komunizmu, cestovala som s bratom vlakom do Paríža. Rodičia tam s nami vtedy ísť, žiaľ, ešte nemohli, preto nás posadili v Prahe na vlak a na druhý deň doobeda si nás pri vlaku vyzdvihli ich parížski priatelia.

11.01.2019 10:00
debata (4)

Vo Francúzsku sme strávili mesiac prázdnin, vlakom sme cestovali aj do Cevenn, do Royanu a do Álp. Po krásnych zážitkoch sme sa priamym vlakom vrátili domov. Neskôr som tam študovala a často som sa tam vracala.

Nedávno som chcela ísť na víkend do Paríža, aby som napísala reportáž. Zistila som, že dnes, dlho po páde železnej opony, v dobe, keď sme spoločne v Európskej únii aj v schengenskom priestore, žiadny priamy vlak z Prahy do Paríža nepremáva. Musíte zväčša viackrát prestúpiť. Iná možnosť je terigať sa dlhé hodiny autobusom, kde je človek skrútený a nevyspí sa. Existuje však ešte jedna možnosť. Je smiešne lacná a rýchla: môžete letieť. Stane sa, že narazíte na letenku za päťsto korún českých, ale tri tisícky je celkom bežná cena. Vlakom to stojí viac ako dvakrát toľko.

Lenže ja nechcem lietať a už vôbec nie po Európe. Po prvé sa lietania bojím a nie je mi z neho dobre, a po druhé je dnes už úplne jasné, že by sa malo lietať menej, pretože musíme ako spoločnosť znížiť spaľovanie fosílnych palív. Lacné letenky sú dôsledkom toho, že letecké palivo je od roku 1986 oslobodené od zdanenia. Namiesto toho, aby sa, naopak, zaťažilo špeciálnou daňou na fosílne palivá, ktorá jediná by pomohla spotrebu totálne odtrhnutú z reťaze znížiť.

Paradoxom potom je, že ak ma niekto pozve trebárs na festival alebo konferenciu, hanbím sa navrhovať, že pôjdem vlakom, pretože viem, že rozpočty podobných akcií bývajú napäté. A tak radšej letím, prejedám sa práškami na nervy alebo sa opíjam, aby som let vydržala.

Čím viac sa hovorí o klimatickej zmene, tým viac cítime potrebu zmeny životného štýlu. Ideálne by sme mali nakupovať veci bez plastových obalov, nelietať, nejesť mäso alebo ho aspoň jesť menej, piť biokávu z bambusových termohrnčekov a zuby si čistiť bambusovou kefkou. Rozkošné na zodpovednej spotrebe je to, že vyšším vrstvám dáva možnosť kupovať si okrem čistého svedomia aj kopu nových pekných vecí.

Do Paríža som chcela ísť, aby som napísala o žltých vestách, ktoré sa začali búriť práve proti zvyšovaniu dane z pohonných hmôt. Lenže ich situácia sa od lietania líši. Lietať väčšinou nutne nemusíte, do práce sa dostať musíte. Klimatickí aktivisti demonštrovali hneď vedľa žltých viest a keď sa ich novinári pýtali, ako ich môžu podporovať, veď chcú lacnejší benzín, odpovedali: „Žlté vesty poukázali na vážny problém. Našu závislosť od ropy."

Problém veľkej spotreby nevyriešime bambusovými kefkami ani tým, že si nekúpime letenku do Paríža. Jediné riešenie môže byť systémové, ale zároveň sociálne. Namiesto riešenia klimatickej zmeny si, samozrejme, môžeme kupovať škatuľky na krevety bez obalu. Ale radšej by sme sa mali zamyslieť, ako závislosť od ropy vyriešiť. Aby sme si tú bambusovú kefku nemuseli zapichnúť na vlastný hrob.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #vlaková doprava #fosílne palivá #letecká doprava #Žlté vesty