Rozprávka

Bol raz jeden muž a ten vyliezol na strom a uvil si na ňom hniezdo. Okolo lozili užovky a frnkali vlhy, lietali všelijaké mušky, na hrdzavú kôru klopali ďatle a všetci sa čudovali, prečo večer ten pán zo stromu nezlezie a nejde domov, ako to robia normálni ľudia, keď idú z roboty.

17.01.2019 14:00
debata (2)

Aj ľudia chodili okolo a vraveli si aké zaujímavé, veď ten muž si postavil hniezdo, normálne v ňom býva a tuším má recht! Prišli aj z televízie a pýtajú sa:

„Prečo bývate v hniezde?“

„Lebo je mi tu dobre. A chcem byť sám!“

Dobre lebo nebárs. Časom ten človek všeličo potreboval, preto začal hniezdo prestavovať a urobil si na strome pohodlné bývanie. Keď prestal na strom teperiť veci, ktoré potreboval, sadol si a pozrel pod seba, a tam sa ti štverá ďalší človek, že aj on si ide urobiť na strome hniezdo. Ani jemu však hniezdo nestačilo a časom k nemu pribudli všelijaké najskôr vylepšenia, a neskôr celé miestnosti. A ďalší, že nemá rád slová miestnosť a izba, a stavia si ti rovno komnaty! A iní vravia, postupnosť musí byť, najskôr zavedú elektriku, potiahnu plynovod, je to vraj lacnejšie, internet, televízne káble a odrazu majú aj 500 televíznych kanálov. Ďalší stavajú schody a mosty a istá firma, že k obydliam má viesť cesta a tak stavajú cestu nad konármi stromov.

Z neba potichu padajú hviezdy. Večer sú všetci stavitelia unavení a pozerajú televíziu: Egyptská bohyňa vojny Sachmet sa musí opiť, aby sa z nej neskôr stala bohyňa lásky a radosti Hathor. Tak boh Re, ktorý mal tri oči a okolo zlatých vlasov nosil ako čelenku kobru, zachránil ľudstvo pred skazou a dal mu nové potešenie a radosť, ale aj novú bolesť a trápenie, lebo láska prináša oboje…

Na stromoch pribúdajú ďalší a ďalší ľudia. Ženy spočiatku chodia len obsmŕdať, zavše sa niektorá odváži, strávi na strome noc a potom zlezie dolu.

„Majú to tam veľmi pekné“, – hovorí ostatným.

Časom je na všetkých stromoch rušno, počuť smiech, vravu. Muži aj ženy, vo vetre veje bielizeň, v korunách sa smejú deti. Strom skláňa konáre k zemi, cez deň prichádzajú srnky a objedajú lístočky, v noci ženy ukladajú jeleňom do košín z parožia deti ako do kolísky a tie potom tichučko kráčajú lesom a čičíkajú umrnčané bábätká.

„Máte wifinu?“

„Tečie vám teplá?“

„Kde je bankomat?“

Dozrievajú prvé hrušky a jablká, vyzerajú ako lampáše. Niektoré v noci naozaj svietia ako lampy. Keď ľudia spia, zavše počuť tichý pukot, akoby sa lámali kosti.

Časom všetci bývajú na stromoch. Na zemi je smetisko! Raz sú zdravé šupky, inokedy hrušky. Zákusky a lízanky sú úplne nezdravé. Cukor je biely jed.

Pod stromami sa prechádzajú zmätené zvieratká a čudujú sa, prečo všetci lezú na stromy? Vtáky klopkajú zobáčikmi do zeme, chodia pod nimi ako sliepky, lietať si netrúfne ani jeden. Neskôr sa zvieratká nasťahujú do ľudských obydlí.

Z okien vykúkajú mačky, vo dvoroch drichmú spotení psi, štekajú za sna. V hrdzavých vaniach sa kúpu jašterice, pod perinami ležia zvinuté hady. V uliciach počuť híkanie, štekot, kvílenie, mraukanie, kotkodákanie, kikiríkanie, skuvíňanie, durkot, brkot, v obchode na pulte leží ježko ako lopta. Len občas v noci, keď zvieratká spia, počuť pukot, akoby sa lámali ľudské kosti.

Boh rozhrnie oblaky ako belasé závesy a krúti hlavou. Všetci bývajú na stromoch. A tie stromy už nekvitnú, nemajú lístie, len občas v noci počuť, ako šuchoce vysokánska tráva, to sa v nej zvieratá hrávajú na skrývačku.Odrazu rrrups a všetci sú na zemi.

Fuj, ale som sa zľakla.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #rozprávka