Daňová spravodlivosť

Aj keď od škandálov, ktoré ukázali, ako veľké nadnárodné spoločnosti dokážu v Európe znižovať svoje dane na zlomky percenta, uplynulo už niekoľko rokov, nič podstatné sa nestalo. Politici sľubovali rozhodné kroky, no veľa z nich neostalo.

18.01.2019 14:00
debata (2)

Zoznam daňových rajov nepokrýva diery v daňových pravidlách európskych krajín, a hoci štáty ako Írsko či Luxembursko sľúbili zaplátať aspoň najhoršie z nich, priestor na „agresívne daňové plánovanie“ ostáva. Samozrejme, pre tých, čo majú dostatok peňazí a politického vplyvu.

Nepomáha ani rastúci hnev verejnosti. Za nárastom protestných hnutí a volebnými úspechmi „antisystémových“ strán je aj nespokojnosť s nespravodlivo rozloženým daňovým bremenom. Bohatí jednotlivci a nadnárodné spoločnosti sa daniam dokážu vo veľkej miere vyhnúť. Niekedy za hranou zákona, niekedy využívaním jeho dier.

O to tvrdšie dopadá daňové bremeno na stredné triedy a časť menších podnikov. Dokonca trikrát: priamymi daňami, zvyšovaním tých nepriamych, ako aj znižovaním kvality a dostupnosti verejných služieb.

Tento problém nedokáže žiadna krajina EÚ vyriešiť sama, nápravu treba hľadať na európskej úrovni. Tam však väčšina snáh naráža na pravidlo jednomyseľnosti: akékoľvek rozhodnutie môže ktorýkoľvek členský štát vetovať. Pre to je dnes zablokovaných sedem dôležitých legislatívnych návrhov Európskej komisie. Preto navrhla praktické riešenie: nahradiť v oblasti daní jednomyseľnosť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Opatrenia by tak bolo možné prijať súhlasom 55 percent členských krajín, zastupujúcich 65 percent všetkých občanov EÚ.

Návrh, samozrejme, naráža na odpor zástancov „národnej suverenity v daňových otázkach“. Ich hlavné argumenty však stoja na vode. Najčastejšie tvrdenie, že od zrušenia jednomyseľnosti je len krôčik k daňovej harmonizácii. Diskusiou, či je daňová harmonizácia v EÚ správna, sa ani nemusíme zaoberať. Komisia ju totiž nenavrhuje. Pozornosť sústreďuje na koordináciu daňových pravidiel. Tak, aby sa rozdiely medzi nimi nemohli využívať na daňové podvody ani na agresívne daňové praktiky.

Nejde ani o presun daňových kompetencií z národnej na európsku úroveň. Nie že by na takomto presune bolo niečo zásadne neprijateľné. Návrh sa však zaoberá len spôsobom hlasovania, v rámci existujúcich kompetencií európskych inštitúcií.

A nakoniec, komisia nechce oslabiť demokratickú legitimitu rozhodnutí o daňových otázkach. Práve naopak, chce do legislatívneho procesu v rámci daní aktívnejšie zapojiť Európsky parlament, ktorý má dnes v tejto oblasti iba konzultatívnu úlohu. Návrh komisie určite narazí na odpor krajín, ktoré zo súčasného stavu profitujú. Írsko, Luxembursko či Holandsko lákajú centrály nadnárodných spoločností aj výhodnými daňovými pravidlami.

V tom lepšom prípade sme na štarte niekoľko rokov trvajúcej diskusie. Na začiatok bude úspechom, ak sa návrh dostane i do pracovného programu novej komisie, ktorá nastúpi po májových eurovoľbách.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #nadnárodné spoločnosti #diery v daňových pravidlách #daňová harmonizácia