Bariéry demokracie

21.01.2019 16:00

Základom demokracie v štáte sú vo všeobecnosti dva základné piliere s viacerými doplnkovými podperami. Prvým je dobré fungovanie justície založenej na transparentnom a zrozumiteľnom legislatívnom základe a snahe čo najlepšieho obsadenia jednotlivých riadiacich a výkonných postov v nej.

V tejto oblasti to na Slovensku stále škrípe. Dôsledkom toho je nízka vymožiteľnosť práva, ktorá je dlhodobo predmetom kritiky. Sem môžeme priradiť i kontroverzné verdikty súdov, pochybenie pri procesných úkonoch umožňujúce aj hrubým porušovateľom zákona dostať sa na slobodu, alebo zostať nepotrestaný napr. z dôvodov nesplnenia časových lehôt a podobne.

Pre podnikateľov a investorov je rozhodujúca rýchlosť riešenia a ukončenia súdnych sporov, kde ťaháme za kratší koniec v porovnaní s Poľskom a Českom. To sa v konečnom dôsledku prejavuje v nastavení vyšších rizikových prirážok cien tovarov dovážaných na Slovensko.

Druhým pilierom demokracie je sloboda prejavu, najmä pokiaľ ide o žurnalistiku. Informácie poskytované nezávislými médiami majú postavenie „strážneho psa“, ktorý sa usiluje upozorniť na hroziace nebezpečenstvo. Pri detailnejšom pohľade tiež môžeme zistiť, že pod pláštikom nezávislých internetových portálov sa skrývajú mocenské záujmy domácich, ale aj zahraničných politikov či oligarchických aktivít prevažne z podnikateľského prostredia.

Ich cieľom je ovplyvňovanie verejnej mienky. Koncentrácia vlastníckych práv predovšetkým tlačových a internetových médií v rukách úzkej skupiny vlastníkov nemusí znamenať hneď oslabovanie demokracie a zatvárania priestoru pre slobodné vyjadrenie vlastných názorov. V tejto súvislosti však zostáva otázne, do akej miery je možné zrkadlo kritického pohľadu nastaviť priamo vlastníkovi daného média. Veľké polemiky tohto charakteru môžeme v posledných troch rokoch pozorovať najmä v Česku.

Cenzúra zverejňovaných správ, článkov, relácií a komentárov je u nás už dávno minulosťou. Jej podstata spočívala na zákaze zverejňovania vyjadrení, ktoré boli v rozpore s vnútornými alebo vonkajšími záujmami štátu. Pod tým sa dal ukryť akýkoľvek subjektívny zákaz verejného šírenia myšlienok a názorov, ktoré mali zostať utajené napriek tomu, že mohli prispieť k urýchleniu spoločenského pokroku alebo života v krajine.

Demokracia potrebuje k svojmu fungovaniu neustále riadenie verejnosťou prostredníctvom volieb a mandátov, ktoré z nich vyplynú. Volebná účasť občanov nielen u nás, ale i v mnohých európskych krajinách je pritom pomerne nízka. To dáva priestor pre uchopenie moci stranám, ktoré ponúkajú jednoduché, no od demokracie odkláňajúce sa riešenia. Preto vo viacerých štátoch zaviedli (napr. Belgicko) alebo plánujú (Česko) povinnú volebnú účasť občanov.

V prípade Belgicka to funguje tak, že neúčasť jednotlivca vo voľbách sa trestá pokutou, pokiaľ nejde naozaj o objektívne dôvody. Povinné voľby majú totiž ľudí dostať k urnám najmä preto, aby sa v prípade nízkej účasti nedostali ku kormidlu extrémisti či populisti, ktorí sa postarajú o demontáž demokracie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby #sloboda prejavu #povinná volebná účasť #justícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Passion farebné gerbery

Passion farebné gerbery

36,99
Perla farebné  tulipány a alstromérie

Perla farebné tulipány a alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk