Primeraný spôsob vzdania úcty

Školstvo, jeho kvalita a problémy sa v médiách a na sociálnych sieťach pretriasajú denne. Vyhlásenie 24. januára za Medzinárodný deň vzdelávania sa zdá nosením dreva do lesa. Rezolúcii Valného zhromaždenia OSN vyzývajúcej pripomínať si význam vzdelávania pátos nechýba.

23.01.2019 12:00
debata (1)

Rozvoj vzdelanosti spája s udržateľnosťou planéty a s odstraňovaním chudoby ako „najväčšej globálnej výzvy a nevyhnutnej podmienky udržateľného rozvoja“.

Ako si význam vzdelávania náležite pripomenúť? Uzavreté známky za prvý polrok sa môžu stať výzvou na pokánie žiakov za slabý prospech, ktorým neohrozujú len vlastnú budúcnosť, ale i budúcnosť planéty. Deň vzdelávania môže vyvolať typicky našské moralizovanie, ktoré chudobným vyhadzuje na oči zodpovednosť za nízke vzdelanie a nemožnosť žiť slušným životom.

Rezolúcia sa dá čítať najmä ako nádej, že rast vzdelanosti povedie k rozhodnutiam, ktoré umožnia chudobným žiť zdravšie a zaistiť ich prístup ku „kvalitnému a inkluzívnemu“ vzdelávaniu. Osvietensky verí, že rast vzdelanosti prispieva k mierovému životu, vláde zákona a k dodržiavaniu ľudských práv a vôbec k rozhodnutiam, ktoré ľuďom umožnia plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

Štatistické dáta potvrdzujú, že s vyšším vzdelaním rastú šance žiť zdravšie a bez chudoby. O tom, že prispieva k väčšej globálnej obozretnosti či starosti o blaho druhých sú však čoraz slabšie dôkazy. Vzdelaní ľudia sa síce častejšie zapájajú do zápasu s predsudkami a za väčšiu znášanlivosť, no na druhej strane sú to práve oni, čo pomáhajú politikom vyladiť ich prejavy tak, aby zneli v harmónii s náladami verejnosti, hrali na strune nedôvery a strachu a nechuti deliť sa.

Podľa zistení výskumu európskych hodnôt vysokoškoláci častejšie odmietajú pokladať zdaňovanie príjmov bohatých a podporu chudobných za jednu zo základných čŕt demokracie a v chudobe neraz vidia „nevyhnutný dôsledok vývoja“. Častejšie tiež odmietajú zodpovednosť štátu za životné podmienky obyvateľov.

Od takéhoto uvažovania ostáva iba krok k označeniu chudobných za neprispôsobivých. Tak ako to urobila ministerka vnútra Denisa Saková pri nedávnej návšteve v Krompachoch, keď za neprispôsobivých vyhlásila všetkých obyvateľov jednej ulice, vrátane dojčiat.

Ide o príklad, že vysokoškolské vzdelanie a preukázateľná vysoká odbornosť v technických a organizačných veciach nezabránia zamieňať si stereotypy (odnímajúce jedinečnosť každej ľudskej bytosti) s „objektívnym poznaním“. Vysokoškolské vzdelanie nie je obranou pred zastávaním názorov, ktoré neprajú strategickým cieľom OSN a udržateľnému rozvoju.

Deň vzdelávania si teda môžeme pripomenúť aj obviňovaním ľudí s nízkym vzdelaním a obhajovaním nevyhnutnosti dať ich pod nepretržitý kamerový monitoring. Ale i záväzkami podporovať včasnú starostlivosť a predškolskú výchovu pre všetkých, kritikou rozdeleného školstva, ktoré prispieva k všeobecnému zajatiu v predsudkoch o tých druhých. Alebo aspoň varovaním pred slovníkmi, ktoré nás držia vo vychodených a k ničomu dobrému nevedúcich koľajach.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Valné zhromaždenie OSN #Medzinárodný deň vzdelávania #vysokoškolské vzdelanie