Štvordňový týždeň

Medzinárodné porovnania odpracovaného času zamestnancov v Európskej únii dokazujú, že slovenskí zamestnanci strávia na pracoviskách oveľa viac času ako ich kolegovia v zahraničí.

28.01.2019 16:00
debata (1)

Maximálna dĺžka pracovného času je u nás 40 hodín týždenne, keď zamestnanec pracuje rovnomerne päť dní v týždni. Prípadne 38 a trištvrte hodiny, ak ide o dvojzmennú prevádzku, 37 a pol hodiny týždenne v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke. Vo vyspelých ekonomikách je pritom bežné, že pracovný čas je určený napríklad na 35 až 36 hodín týždenne, najmä ak ide o viaczmenné prevádzky.

Slováci trávia v práci síce veľa času, no za relatívne málo peňazí. Celkové mzdové náklady zamestnávateľov na jednu hodinu zamestnanca predstavuje spolu s pomerne vysokými odvodmi necelých 12 eur, čo je výrazne menej ako priemer eurozóny (31 eur), resp. celej EÚ (27 eur). Mzdy a platy v posledných dvoch rokoch u nás rastú rýchlejšie ako predtým. Pri porovnaní pracovných nákladov tak doslova začíname dýchať na chrbát Grécku, Malte a Portugalsku, kde vyjde jedna hodina práce zamestnanca firmu 13 až 14 eur.

Slovensko zaostáva aj pri porovnaní flexibility pracovného času, pretože nízky podiel zamestnancov si môže určiť začiatok a koniec pracovného času podľa svojich osobných potrieb. V Nemecku som napríklad na exkurzii vo veľkej firme na výrobu vodovodných batérií videl, že zamestnanci mohli prichádzať na pracovisko a odchádzať v čase, ktorý najviac vyhovuje ich rodinnému harmonogramu. Ústretovejší prístup zamestnávateľov sa logicky odráža v budovaní ich lojality a v znižovaní predpokladov, že sa zamestnanec začne obzerať po inej práci, napríklad v konkurenčnej fir­me.

Podľa prameňov Európskeho štatistického úradu na Slovensku nie sú v móde ani čiastočné pracovné úväzky, pretože takéto zmluvy má iba 5,7 percenta zamestnancov, čo je výrazne menej ako priemer EÚ (18,7 %). Dôvodom je najmä slabé finančné ohodnotenie, keďže prácou na skrátený úväzok (osobitne v robotníckych povolaniach) nie je možné očakávať príjem postačujúci na zabezpečenie primeranej životnej úrovne.

Patríme medzi málo krajín, kde príplatky za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok podliehajú od roku 2011 sociálnym a zdravotným odvodom. Vo Francúzsku nedávna snaha zaviesť niečo podobné zmobilizovala masy na čele s hnutím žlté vesty na verejný odpor. V Nemecku a Rakúsku takéto príplatky nepodliehajú odvodom, čo znamená úsporu nákladov pre firmy i vyšší príjem zamestnanca. Na druhej strane oslobodenie od sociálnych odvodov by na Slovensku z dlhodobého pohľadu znižovalo zamestnancovi jeho priemerný osobný mzdový bod a tým aj prvotný starobný dôchodok.

Päťdňový pracovný týždeň máme u nás od roku 1968. V iných postsocialistických krajinách (Poľsko, Maďarsko) mali pravidelné pracovné soboty až do polovice 80. rokov. Odvtedy sa výrazne zvýšila produktivita práce, čo vytvorilo priestor na diskusie o štvordňovom pracovnom týždni alebo o jeho prepojení s celkovou dĺžkou týždenného pracovného času, napriek nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. V tejto veci ruku k dielu musia priložiť zástupcovia štátu, zamestnávateľov, a najmä odborov.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Slovensko #pracovný čas #štvordňový týždeň