Selanka však netrvala dlho. Macronov prísľub modernizácie ekonomiky, spoločnosti, sa v očiach Francúzov zmenil na starú známu politiku sociálnych škrtov a deregulácie. Klesajúcu popularitu Macrona nezastavilo ani jeho suverénne vystupovanie na medzinárodnej scéne. A definitívnou ranou mali byť protesty žltých viest.
Masívne decembrové protesty v Paríži a iných mestách prinútili vládu k ústupkom. Časť ohlasovaných daní bola suspendovaná, Macron sľúbil nárast verejných výdavkov. Bola to jeho prvá výrazná politická porážka – a neuštedrila mu ju žiadna z etablovaných politických strán ani organizované odbory.
Z hviezdy sa v priebehu niekoľkých mesiacov stal odpisovaný politik. V médiách sa Macronove preferencie začali porovnávať s jeho predchodcom F. Hollandom – najnepopulárnejším prezidentom v povojnovej histórii Francúzska.
Odpisovanie prezidenta Emmanuela Macrona však môže byť priskoré. Viditeľným znakom jeho politického pádu mali byť voľby do Európskeho parlamentu. Nakoniec však preňho nemusia dopadnúť úplne zle. Hlavným dôvodom je, paradoxne, hnutie žltých hviezd.
Minulý týždeň časť predstaviteľov hnutia oznámila, že v májových eurovoľbách postaví vlastnú kandidátku. Žlté vesty to rozdelilo. Časť hnutia považuje eurovoľby za zbytočné a chce sa sústrediť na prípravu na komunálne voľby. Ďalší odmietajú účasť vo voľbách úplne, požiadavky chcú presadzovať nátlakovými akciami.
Podľa prvých prieskumov by mohli žlté vesty v eurovoľbách vo Francúzsku získať okolo 13 percent. Číslo však nie je až také podstatné – do mája je ďaleko a mnoho voličov je nerozhodnutých. Dôležitejšie je, že podporu nečerpajú z Macronovho politického jadra, ale od strán, ktoré dúfali, že im protesty politicky pomôžu: od Le Penovej Národného zhromaždenia (bývalý Národný front) a ľavice vedenej Jeanom-Lucom Mélanchonom. A keďže konzervatívna pravica a socialisti sa stále nespamätali z volebných porážok, Macron môže vyjsť z eurovolieb ako víťaz.
Pre francúzskeho prezidenta by to bolo významné politické povzbudenie. No zďaleka nie koniec problémov. Brexit, hroziace obchodné vojny či nedoriešené problémy eurozóny môžu priniesť do Európy ďalšiu hospodársku recesiu. Napriek čiastkovým ústupkom jeho hospodárska politika kladie bremeno nákladov za transformáciu krajiny najmä na chudobnejších Francúzov.
Emmanuel Macron nie je zázračným dieťaťom, ktoré zachráni západnú liberálnu demokraciu. Bolo by však priskoro odpisovať ho.