Spojené štáty európske

, 04.02.2019 22:00

Dvadsať rokov existencie eura otvára diskusie o prínosoch a negatívach spoločnej meny. Ambiciózne vízie predpokladali, že euro bude iba medzičlánkom k Spojeným štátom európskym, kde by platila disciplína jednotných rozpočtových pravidiel a harmonizované daňové sadzby.

Realita uplynulých dvoch dekád je však odlišná. Spoločná mena zjednodušila, zlacnila a urýchlila pohyb kapitálových tokov, zároveň umožnila masívnejší presun bohatstva z chudobnejších do bohatších častí Európy. Súčasne s tým rástlo zadlžovanie menej solventnejších štátov eurozóny, pretože nie je nič ľahšie ako udržiavať sociálny zmier v spoločnosti nízkym zdanením spotreby a štedrými sociálnymi dávkami. Príkladom nie je iba Grécko, ale aj Portugalsko, Taliansko, Írsko a Španielsko.

Európski politici od vlád jednotlivých členských krajín požadujú, aby v maximálnej miere využili končiace sa obdobia nízkych úrokov na znižovanie rozpočtových deficitov.

Euro zničilo väzbu medzi štátom a peniazmi, ako aj flexibilitu v boji proti krízam. Chudobnejšie krajiny eurozóny si zavedením eura pomohli iba z krátkodobého pohľadu cez nízke úroky, za ktoré si mohli rozšafne požičať. Na druhej strane im pri odstránení vlastných mien úplne „zhrdzaveli ventily“, ktorými mohli oslabovať svoje meny s cieľom zabezpečiť konkurencieschop­nosť na zahraničných trhoch a znižovať nezamestnanosť.

Euro dostalo pri zrode vo svojom vienku od menových sudičiek úlohu znížiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými členmi EÚ. Namiesto očakávanej konvergencie sa ešte viac roztvorili nožnice medzi severom a juhom. Euro pomáha najmä Nemecku, Rakúsku a Holandsku zvyšovať ich exportný potenciál, ale nie južným ekonomikám eurozóny znížiť spoločenské pnutia a problémy.

Slovensko zaviedlo euro v roku 2009, počas ktorého sa v plnom rozsahu vo svetovom meradle prejavili dôsledky finančnej krízy. Bez neho by sme v tom čase oveľa drahšie nakupovali meny iných krajín a tovar zo zahraničia. Drahé euro vtedy vyhnalo českých aj poľských turistov z našich hôr, lebo pri kurze 29 korún alebo 5 zlotých sme boli pre nich drahými. Dnes o dekádu neskôr pri kurze 26 korún a 4,3 zlotého je naša kvalita a cena pre nich už prijateľná.

Európski politici od vlád jednotlivých členských krajín požadujú, aby v maximálnej miere využili končiace sa obdobia nízkych úrokov na znižovanie rozpočtových deficitov. Vlády preto dlhy v pomere k HDP znižujú. To je v protiklade s podnikateľským sektorom a domácnosťami, ktoré sa čoraz viac zadlžujú.

Podľa analýz hlavného ekonóma investičnej banky Natixis Patricka Artusa eurozónu nakoniec niekto kúpi. Tým má na zreteli ovládnutie rozhodujúcich európskych firiem čínskymi fondmi a spoločnosťami. Dôvodom takýchto odhadov sú porovnania trhovej kapitalizácie veľkých európskych firiem v porovnaní s priemyselnými gigantmi v USA. Vyššia úroveň kapitalizácie firiem v praxi znamená, že podniky sú viac ako v EÚ financované vydávaním nových akcií.

V Európe má pri získavaní kapitálu prevahu vydávanie firemných dlhopisov. V zároveň v nej stúpa záujem o spätné vykupovanie vlastných akcií a vytesnenie malých akcionárov lacno požičanými peniazmi, čo možno označiť za presný opak trhovej kapitalizácie. Tieto procesy vytvárajú v únii veľký priestor najmä pre investorov z Číny, ktorí voľný kapitál doma už nemajú kde zmysluplne a efektívne investovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#euro #USA #Európa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku