Rozoberanie bicykla

05.02.2019 16:00

Najnovšie testovanie piatakov opäť ukázalo regionálne rozdiely v úspešnosti žiakov. Najslabšie výsledky takmer kopírujú mapu najväčšej chudoby a oblasti, kde sa veľký počet detí vzdeláva v jazyku, ktorý nie je ich materinským. Časť z nich je zaradená do kategórie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Správa z testovania sa im venuje podrobne. Ich výsledky uvádza a porovnáva s výsledkami ostatných pri každom matematickom príklade a testovacej úlohe zo slovenského jazyka.

Deti zo znevýhodňujúceho prostredia sa v správe objavujú aj za výsledkami „neplnoorgani­zovaných“ škôl. Často práve ony chodili najprv do školy v malej obci, v ktorej sú iba prvé štyri ročníky. Aj preto, lebo tamojší majetnejší rodičia odvážajú svoje ratolesti do „lepších“ mestských škôl, v ktorých nie sú žiaci tmavšej pleti. A v škole, v ktorej sa v každej voľnej chvíli trkoce po rómsky, sa neľahko upevňujú potrebné znalosti vyučovacieho jazyka. Ale aké výhody pre dieťa z iného jazykového prostredia prinesie „plnoorganizo­vaná“ škola?

Veľké školy dokážu lepšie využiť prostriedky na podporné programy pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Lenže tieto programy nestačia na individuálny prístup, ktorý ako soľ potrebujú aj inojazyčné deti. Podľa nedávno publikovanej správy Útvarom hodnoty za peniaze a Inštitútom vzdelávacej politiky v roku 2017 mala asistenta učiteľa iba každá devätnásta materská škola. V základných školách zase na jedného podporného pracovníka pripadá priemerne až 120 znevýhodnených žiakov! Táto nehorázna presilovka vylučuje sústavnejší individuálny prístup k ich potrebám.

No nestačí len viac asistencie. Potrebná je aj osobitná pedagogická príprava na učenie inojazyčných detí. U nás ju systémovo ignorujú pedagogické fakulty, hoci existuje možnosť prebrať mnohé vyskúšané zahraničné programy. Za úspechmi slovenských rómskych detí na britských školách treba vidieť okrem prijímajúcej a podporujúcej atmosféry i výborne rozpracovanú metodiku výučby angličtiny ako druhého jazyka.

Rozvíjaniu a utvrdzovaniu jazykových kompetencií detí, pre ktoré je slovenčina druhým jazykom, bránia aj osnovy vyučovania slovenského jazyka. Nútia učiteľov, aby žiakov zasväcovali do tajov vetnej skladby, slovných druhov a ďalších oblastí jazykovedy, aby čas, ktorý by sa mal venovať zvládaniu jazyka, venovali jeho analýze. Prezrádzajú to aj úlohy z testovania, ktoré boli pre dieťa z jednoduchého inojazyčného prostredia bludiskom. Tí znevýhodnení masovo zlyhávali pri hľadaní prirovnania v básni a pri určovaní spojky vo vete.

Jazykoveda je dôležitá disciplína, ale prečo sa učí už na prvom stupni základných škôl namiesto toho, aby pedagógovia viedli deti k tomu, aby si jazyk dobre osvojili, naučili sa v ňom rozmýšľať a vyjadriť svoje pocity. To chceme odmalička vychovávať jazykovedcov? Určovanie slovných druhov sa dá bez ujmy posunúť v čase. Nemalo by uzurpovať čas, ktorý treba venovať osvojovaniu si jazyka. Okrem tvorcov osnov je predsa všetkým známe, že s jazykom je to podobne ako s bicyklom. Jeho rozoberaním a skladaním sa na ňom jazdiť nenaučíme.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#základné školy #sociálne znevýhodnené prostredie #regionálne rozdiely
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Passion farebné gerbery

Passion farebné gerbery

36,99
Perla farebné  tulipány a alstromérie

Perla farebné tulipány a alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk