Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) označované ako tretí pilier za rok 2018 svojich klientov sklamalo. Penzijné fondy vykázali k 31. decembru straty od 2,2 do 6,7 percenta. Najviac rozhorčení sú ľudia, ktorým sa medziročne napriek vlastným príspevkom a príspevkom zamestnávateľa celkový majetok odložený v DDS o niekoľko sto eur scvrkol. Fondy DDS klientov neprekvapili negatívne prvýkrát.
Za uplynulých päť rokov dokázali výnosy nad úrovňou inflácie vykázať iba akciové fondy. Tie sú svojou štruktúrou investovania náchylnejšie na globálne ekonomické nerovnováhy a politické napätia vo svete. Klienti DDS totiž nie sú sporitelia, ale investori, ktorí svoje peniaze zverili do rúk správcom, za prácu ktorých draho platia. Sporitelia sú iba v bankách.
Začiatkom februára sa v médiách rozprúdili diskusie o tom, prečo počet klientov v DDS v porovnaní s klientmi DSS napriek oveľa dlhšej existencii je na Slovensku iba polovičný. Poplatky v DDS sú oproti sporeniu v druhom pilieri (DSS) až päťnásobne drahšie. Medzi negatívne faktory môžeme zaradiť aj legislatívne trhliny a časté zmeny v štátom nastavených podmienkach.
Slovenský tretí pilier dostal ťažkú ranu pod pás predovšetkým v roku 2011, keď sa zrušili jeho daňové úľavy vrátane alternatívnych foriem (sporenie v životných poistkách a bankových účtoch s viazanosťou aspoň 10 rokov). Obnovovať daňové úľavy na životné poistky síce dnes nemá zmysel, ale v prípade daňových úľav na dlhodobé sporenie určite áno. Najmä ak zoberieme do úvahy, že Slováci preferujú konzervatívne investovanie s garantovaným úrokom, čo DDS napriek kozmetickému obnoveniu daňovej úľavy od roku 2014 nie je.
Na trhu pritom banky ponúkajú aj dlhodobé sporiace účty chránené Fondom na ochranu vkladov s fixnými výnosmi až do 3,5 percenta ročne. Po vzorový príklad sa stačí obzrieť do Rakúska, kde si jednotlivec zo svojich príjmov v ročnom zúčtovaní môže odrátať 25 percent istiny bankových dlhopisov určených na výstavbu s minimálnou splatnosťou 10 rokov do výšky štyritisíc eur. Pritom úroky sú oslobodené od dane. V Česku zase zamestnanec neplatí, na rozdiel od Slovenska, z príspevkov zamestnávateľa daň z príjmu a zároveň mu štát na jeho penzijné pripoistenie (sporenie) štedro znižuje daňový základ a pridáva štátnu prémiu.
Potešujúcou správou v prípade Slovenska je aspoň to, že štát novými opatreniami v úsilí o zvýšenie finančnej gramotnosti a informovanosti klientov prinútil DDS k zasielaniu transparentných výpisov. Na korektné ohraničenie maximálnych poplatkov si však ešte musíme počkať.