Stôl sa zmenil na odkladisko neodložiteľných vecí z našej domácnosti. Fixky bez vrchnákov, gumy, rozobratý starý mobil, papieriky od doktora, účty z obchodu, výpisy z banky, rozčítané knižky, objektívy, tých máme v dome zo dvadsať, hrušky, čo dozrievajú alebo hnijú, rukavice, okuliare slnečné aj dioptrické, skrátka manžel založil v kuchyni niečo ako skládku odpadu.
Hocikedy mi k práci pustí televízor. Púšťa ho s tým, že mi bude pomáhať pri sporáku a spríjemní nepríjemné. Lyžovanie. Manžel so synom zastali pred televíziou. Keby som mohla, pokazím ju. Prosby sú vyslyšané, domom sa nesie práásk, telka stíchne. Manžel so synom trikrát reštartnú elektrinu v domácnosti, trikrát sa ozve práásk. Naveľa sa elektrina reštartne, z kúpeľne sa ozve čudný zvuk. Práčka ešte nemohla doprať. Vbieham do kúpeľne, E 20, odvelím do nej podivný mančaft. Prichádza muž, v rukách nesie žmolky.
„Pozri čo tam bolo! Čo si tam dala?“ V práčke nie je bielizeň, ale hnusný psí pelech, ktorý som šuchla do práčky, nech má aj pes sobotu.
„Všetko, ako vždy.“
„Ja to seriem, našiel som kľúč,“ kričí syn.
Aj manžel mi ukazuje rôzne predmety zašprajcnuté v odtoku. Všetko opindá, že nepozerám do vrecák, odpad netriedim správne a vôbec, aj odtok v umývadle v kuchyni sa stále upcháva.
Z obchodu prichádza dcéra, olej priniesla, ostatné zabudla, kúpila si cukrové oko. Pýta sa, prečo všetko zlé u nás robí mama.
„Lebo aj všetko dobré. Kto nič nerobí, nič nepokazí.“
„Prečo sa tá práčka upchala?“ kričí muž a ukazuje mi mince v dlani. Šuchla som do nej psov pelech, no chlpy! Veď pes má chlpy! Našla sa aj brošňa, nejaké prachy. Kde sa perú psie pelechy, ak nie v práčke?
„Našej mame by mali zakázať približovať sa k technike! Nič tu nefunguje,“ mudruje syn.
„Skapali by ste v špine!“
Práčka je vyčistená a spustená. Makovníky, orechovníky, tvarohovníky, všetko dvojmo, vypražila som karfiol aj šampiňóny, narobila šalátu, pokazila práčku, zo dvakrát upchala umývadlo, zakydala kuchyňu, upratala kuchyňu, povysávala, napísala text do novín, ešte budem žehliť a čítať si. Všetky moje zážitky súvisia s prečítaným textom. Inak len soľnička, cukornička, múka, chladnička, žehlička, vysávač, pes, a báseň, báseň na Hviezdoslavov Kubín. Vydolovala som z práčky psiu deku a vyvesila ju ako zástavu na terase.
Kuzminová dostala zlatú medailu, komentátor skoro dostal mŕtvicu, syn s mužom takmer tiež. Ešteže aj soboty sa končia pod perinou ako všedné dni. Teším sa na pondelok, je február, fašiang, potom bude pôst. Cesty sa zužujú a zanášajú našimi zvykmi ako blato zanáša rieku alebo nečistoty odtok práčky. Postiť sa a odriekať si treba aj preto, aby sa špina nevŕšila, aby si rieka alebo práčka, alebo my, oddýchli.