Lucia je na rodičovskej dovolenke s malým dieťaťom a býva na Slovensku u svokrovcov. Pred dvoma mesiacmi jej muž odišiel pracovať na druhý koniec republiky. Robí aj soboty, nedele, a tak nechodí domov, aby čo najskôr našetril pre nich na nejaký nájom a kauciu, čo sa musí dať vopred za tri mesiace.
Zatiaľ Lucia prešla k mame do Maďarska, veď u manželových rodičov sa tlačia ako sardinky. U Zlatky býva už pol druha mesiaca. No a teraz nedostala rodičovský príspevok ani prídavky, lebo ju ktosi udal, že nežije na Slovensku, tak jej nič nevyplatili. To mohli, pani Zuzka?
Pani Zlatka počula o zmene, ktorá má nastať v pomoci v hmotnej núdzi, že dávku domácnosť nedostane, ak niekto z jej členov bude mimo Slovenska viac ako 30 dní. A to tam nemusí ísť za zárobkami, môže byť len u príbuzných. Vari to platí aj pri rodičovskom? Či nemôže ísť s malým k mame hoci za hranice? Veď je azda jedno, kde sa o dieťatko stará, ak od Maďarska nič nepoberá.
Je to tak. Zákon o rodičovskom príspevku nezakazuje vycestovať do zahraničia a Lucia má trvalé bydlisko na Slovensku. Tak som jej poradila, aby napísala odvolanie. Lucia ho síce nenapísala, lebo chodila do maďarskej školy a v slovenskom písaní nie je zručná. Ale na úrad s ňou išli sociálni pracovníci a situáciu tam spolu vysvetlili. Rodičovský príspevok i detské prídavky jej spätne vyplatili.
Koniec je šťastný, no problém nemusel nastať. Úrady práce sa nemajú prečo riadiť udaniami. O tom, či ktosi požiadal o rodinné dávky v cudzine, už najmenej desať rokov dávajú vedieť príslušné inštitúcie v členských štátoch Európskej únie pomocou povestných formulárov E 400. Preto nie je dôvod „preventívne“ odnímať dávky matke, pre ktorú sú jediným živobytím. Iba ak ochrana dieťaťa je pre úrady práce druhoradá a ich prvoradou starosťou by bolo predchádzať tomu, aby sa mesačná suma nevyplatila neoprávnene a nemusela sa žiadať späť.
Pátranie po podmienkach však odhalilo ešte jeden šťastný koniec, nepovšimnutý médiami ani mimovládkami. Navrhované ustanovenie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi nestrašilo iba pani Zlatku, ktorá si myslela, že platí aj pri rodičovskom príspevku. Návrh, aby domácnosť stratila nárok na dávku, ak sa čo len jeden jej člen zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 dní, kritizovali mimovládky aj biskupi. Ministerstvo práce však na ustanovení trvalo, vláda ho požehnala a poslala ho do parlamentu. A tam nastalo osvietenie.
Gestorský výbor Národnej rady SR pre sociálne veci rozpoznal v ustanovení hrozbu pre sociálnu ochranu a na jeho odporúčanie ho poslanci vypustili z návrhu zákona. A tak hoci dôvera k parlamentu pre spory o procedúre voľby ústavných sudcov možno padá, toto prehliadané rozhodnutie je významné. Svedčí o tom, že zákonodarný zbor nestratil dôležitú schopnosť – chrániť sociálne práva.