Niektorí to prežívajú tak, že človek má dojem, akoby ich za tie predvolebné zvady platili. A iní volajú po slušnosti a častujú sa nadávkami ako pred šenkom desiatej cenovej skupiny, z ktorého ich vyhodili. Až sa človeku zdá, že by si mal niečo o tom všetkom pomyslieť! Tak nič, kúpim si aspoň kandizované ovocie.
Skončilo sa skúškové obdobie, syn Vinco odišiel do Brna. Takto pred rokom čítal Hľadanie strateného času od Marcela Prousta. Tešila som sa, keď zbehol dolu z izby a prečítal mi úryvok, či si na to a to pamätám, alebo sa na niečo opýtal. Ak som si aj nepamätala, spomenula som si na pocit, ktorý som mala, keď som text čítala sama, na svoju náladu. Až som mu trochu aj závidela zvedavosť, s akou knižku čítal, s akou sa vrhal na nový a nový diel. Hoci, on je iný čitateľ, pozornejší, na niektoré veci možno aj vnímavejší, a iné veci, na ktorých som ja uľpievala, akoby ani v knižke neboli
Koniec februára, klasika, učíme sa s dcérou Barborkou prózu na Hviezdoslavov Kubín. Rozprávka o Anči, ktorá sa neumývala a smrdela. Chceme trochu rozriediť lyrický opar, ktorý sa nad súťažou v prednese každoročne vznáša. Inak, také malé peklíčko… Čo veta, to prestávka, plač, šľak ma trafí. Som trpezlivá mama, som trpezlivá mama, som trpezlivá mama.
Muž, fyzik, sedí pri počítači a skúma veci medzi nebom a zemou, vzďaľuje sa to a približuje, každý večer, keď si naleje zmesku s názvom béemvé – BMV – bouvier, müller, veltlín – mám chuť opýtať sa ho, či sa priblížil alebo vzdialil…
A nášmu psovi večer preskakuje. Asi budem chodiť spávať niekde inde. Dochádza mi trpezlivosť. Je divoký a nevie sa zmestiť do kože a niekoľkokrát za noc mi príde oznámiť, že jar je za dverami, je tu, počul divé husi a zem inak vonia, veď ju ovoňal, a ja mám vstať a ísť tú voňavú noc s ním skontrolovať.
No a záhrada! Záhrada! Tak tá už vôbec nespí, vonia, a nielen psovi, vonia všetkým a vykrikuje nielen po nociach, ale aj cez deň, že kvitnú tavolíny a snežienky a že stromy o chvíľu zakvitnú a treba strihať, ušami, nosom aj nožnicami, strihať aj hrabať. Tak mi muž kúpil valentínske hrable a do starých sľúbil namontovať rúčku, tú asi dostanem k MDŽ.
A kým na sociálnej sieti ľudia vykrikujú, koho voliť či nevoliť, oblepujú si profily, voľky aj nevoľky, prepriahajú volky, za zelenou plentou v našej záhrade celkom inak, jarne a nevolebne vykrikujú vtáci, cez deň aj v noci nebo prekrižujú roztatárené divé husi, hrabem a strihám, okolo mňa drozdy a hrdličky, pes hĺbi jamu v tulipánoch a sadí do hriadok manželove tenisky a papuče.
Skoro sa až hanbím napísať, ako je mi dobre, a že to neprežívam, o tom, že nemám rada toto predjarné slnko, no teším sa, keď vidím, ako za pačesy ťahá zelenú zo zeme, že z roka na rok sa mi to zdá väčší a väčší zázrak, zaujímavejší a nástojčivejší ako všetky voľby sveta…