Sójové prímerie tak vydržalo len o niečo viac ako pol roka. V júli 2018 americký prezident hrozil, že po clách na hliník a oceľ budú nasledovať autá. Rýchla návšteva predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera vo Washingtone priniesla čosi ako kompromis: EÚ súhlasila so zvýšením dovozu americkej sóje a zemného plynu a Trump prisľúbil, že pokiaľ sa bude rokovať o transatlantickej obchodnej dohode, nové clá nebudú. Okrem toho nemecké automobilky oznámili presun časti výroby do USA.
Signály, že nad transatlantickými obchodnými vzťahmi sa opäť zmráka, sa objavili už koncom roka. Po tom, čo americké ministerstvo obchodu označilo v správe pre prezidenta dovážané európske autá za riziko pre národnú bezpečnosť, obnovenie napätia bolo otázkou času. V stredu D. Trump vyhlásil: „Rokujeme. Ak sa nedohodneme, uvalíme clá.“ Mohli by byť až 25-percentné.
Zo strany amerického prezidenta je obnovenie tlaku ideálne načasované. Formálne rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a USA sa ešte nezačali. Európska komisia najprv musí dostať mandát od členských krajín. Rozsah mandátu predznamená, ktorých sektorov sa bude dohoda v budúcnosti týkať.
Spojené štáty chcú do rokovaní zahrnúť aj poľnohospodárstvo. Pre EÚ je to za červenou líniou – dohoda sa má týkať len priemyselných tovarov a regulačnej spolupráce. Hrozba cla, ktoré by výrazne poškodilo európsky automobilový priemysel, však môže prispieť k zmene názoru v niektorých kľúčových krajinách. Napríklad Nemecku a ďalších, ktoré sú podobne ako Slovensko so záujmami nemeckých automobiliek silno previazané.
O to viac, že európsky automobilový priemysel je teraz zraniteľný. Nespamätal sa z dôsledkov škandálu Dieselgate, očakávané spomalenie hospodárskeho rastu obmedzuje domáci dopyt a ďalšie komplikácie prináša čoraz pravdepodobnejší tvrdý brexit. Opäť, pre nemecké automobilky (a ich dodávateľov) to platí dvojnásobne.
Dôležitý je aj americký vnútropolitický rozmer. Spor s demokratmi kontrolovaným Kongresom o financovanie múru na americko-mexickej hranici sa skončil pre Trumpa katastrofálne. Financie sa teraz snaží získať vyhlásením stavu národnej núdze, vďaka ktorému môže presmerovať peniaze z iných rozpočtových položiek. To je však politicky citlivý krok – 16 štátov rozhodnutie prezidenta napáda na súde. Z ťažiskového bodu Trumpovho programu tak môže ostať len jedna ponižujúca porážka a vlečúci sa súdny spor. To nie je príjemná perspektíva – prezidentská predvolebná kampaň sa pomaly rozbieha.
Akákoľvek téma, ktorá mu pomôže zdvihnúť popularitu, je preto vítaná. Vysoký obchodný deficit USA s EÚ takou témou je. Americko-európska obchodná dohoda ešte pár rokov nebude. Hrozbou ciel však môže Trump salámovou metódou získavať od EÚ čiastočné ústupky. A prihrávať si politické body.
A čo transatlantické spojenectvo? Týmto druhom nostalgie Donald Trump netrpí.