Oslava zlatej koruny

03.03.2019 16:00

Sté výročie československej koruny (1919 - 2019), ktorá po vzniku samostatnej republiky nahradila inflačnú rakúsko-uhorskú menu, si Česko pripomenulo s patričnou hrdosťou.

Svedčí o tom aj vydanie gigantickej zlatej mince, vážiacej 130 kg, v nominálnej hodnote 100 mil. Kč. Túto druhú najväčšiu mincu sveta je možné na vlastné oči vidieť až od konca apríla na špecializovanej výstave venovanej storočnici dobových platidiel na Pražskom hrade. Nádhernú mincu zobrazujúcu na lícnej strane kolok československej meny a na rubovej prvú korunovú mincu Československa z roku 1922 dala k menovému jubileu vyraziť zo svojich zlatých rezerv Česká národná banka.

Veľký záujem verejnosti sa sústredil aj na možnosť kúpy pamätných 20-korunových mincí k stému výročiu vzniku Československa (1918 – 2018) s portrétmi T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša. Tento rok k nim pribudla dvojica dvadsaťkorunáčok s vyobrazením dobových finančníkov A. Rašína a K. Engliša. V prípade Rašína a Beneša je kuriózne azda aj to, že ich portréty sú aj na pamätných mosadzných desaťkorunákoch federatívneho Česko- Slovenska (ČSFR) s rokom vydania 1993, keď už náš spoločný štát neexistoval…

Reformu peňazí z roku 1919 (na rozdiel od neskoršej peňažnej reformy z roku 1953) nesprevádzalo žiadne obratie obyvateľstva o úspory. Práve naopak, útek od inflačnej meny bývalej monarchie zachránil úspory obyvateľstva pred znehodnotením. Opatrenia spočívali nielen v okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek po odpočte zvláštnej jednopercentnej dane na režijné náklady a zmrazení polovice hotovosti vo forme nútenej štátnej pôžičky s 1% úrokovou sadzbou z marca 1919.

Zo zmrazených peňazí sa dali platiť iba dane. Následne nová Československá republika zaviedla povinný súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, dlhopisov a vkladov, ktorý bol základom pre jednorazovú majetkovú daň a postupné vyberanie dane z prírastku majetku. Takáto rozpočtová a menová politika spojená s odčerpaním kúpnej sily obyvateľstva umožnila v roku 1927 zaviesť krytie československej koruny zlatom. Až do roku 1938 preto patrila medzi najstabilnejšie meny vo svete. Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti SC&C si 40% respondentov v Česku myslí, že keby sa Rakúsko-Uhorsko nerozpadlo, mali by sa dnes obyvatelia ČR lepšie. V prípade názorov na spoločný štát zo Slovákmi si myslí, že by nám bolo lepšie spolu, tretina opýtaných. Zmena štátoprávneho usporiadania so sebou prináša vždy obete. Inak to nebolo ani krátko po vzniku samostatného

Slovenska pri menovej odluke uskutočnenej vo februári 1993. Mnohým ľuďom, ktorí si nestihli staré československé koruny vymeniť za okolkované slovenské obeživo, ostali v rukách iba bezcenné papieriky. Peniaze nevymenené za nové platidlá predstavovali mimoriadny jednorazový príjem štátnych rozpočtov nových republík na oboch stranách rieky Morava.

Menová odluka ani dnes nepatrí do zabudnutia. Nemeckí vedci momentálne testujú modely prípadného vystúpenia rozpočtovo neprispôsobivých krajín EÚ z eurozóny a ich návrat k ľahšie devalvovateľným me­nám.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Československo #Rakúsko-Uhorsko #československá koruna #menová odluka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku