Neviditeľný múr

Európska únia stavia na južnej hranici múr proti imigrantom. Nerobí to s takým krikom ako Donald Trump. To ho však nerobí humánnejším.

01.03.2019 16:00
debata

Minulovíkendovému summitu medzi Európskou úniou a Ligou arabských štátov by sme ani nemuseli venovať komentár. Po prvé preto, že šlo o prvé podobné stretnutie, pri ktorom sa za úspech považovalo už to, že sa uskutočnilo. Program aj záverečná deklarácia boli starostlivo vybraté tak, aby nikoho príliš neurazili. A teda, pokiaľ ide o bezprostredné praktické dôsledky, vlastne bezobsažné.

Po druhé preto, že Liga arabských štátov nie je práve akcieschopnou organizáciou. Rozpory medzi jej členmi a rozdielne záujmy väčšinou prehlušia to, čo ich spája. Stretnutia s Ligou sú tak skôr platformou pre kultiváciu bilaterálnych kontaktov.

Pozornosť tak nakoniec zaujal len rétorický konflikt o dôležitosti a obsahu, ľudských práv. Pár z prítomných európskych lídrov si pokúsilo splniť povinnosť a hovorilo o potrebe ich rešpektovania. Odpoveď dostali od egyptského prezidenta Abdela Fattaha al-Sisího – európski lídri by sa nemali miešať do vnútorných záležitostí arabských krajín. Tie si ich riešia samy, podľa vlastných pravidiel.

Nemusíme sa teraz púšťať do zložitej diskusie o vzťahu univerzalizmu ľudských práv a „kultúrnych špecifík“. Ani analyzovať, či a v akej miere má EÚ, resp. jej členské krajiny, morálne právo poučovať o ľudských právach iných. Smutnou pravdou totiž je, že z hľadiska praktickej politiky je tá diskusia – aj pre európskych lídrov – v lepšom prípade druhoradá.

Idealizmus obdobia „arabskej jari“ – s jeho nádejami, zjavnými omylmi aj zlyhaniami – vystriedal cynizmus politického realizmu. Väčšina európskych lídrov potichu prijala fakt „nenahraditeľnosti“ autoritárskych režimov na Blízkom východe. Hlavným dôvodom je, samozrejme, migrácia.

Neschopnosť EÚ prispieť zásadnejšie k riešeniu príčin migrácie (environmentálnych, ekonomických, politických), a najmä neschopnosť nájsť spoločnú reč v prijatí bremena utečencov či migrantov, ktorí do EÚ prídu, zamerali úsilie na snahu udržať týchto ľudí čo najviac mimo európskeho územia. EÚ buduje a posilňuje na svojej južnej hranici múr. S menším krikom, než s akým sa oň pokúša v Spojených štátoch Donald Trump. No to neznamená, že je – z hľadiska osudov utečencov či migrantov, z hľadiska ľudskoprávnych záväzkov Európy – humánnejším.

Súčasťou pomyselného múru je aj kultivácia vzťahov s autoritárskymi režimami v Severnej Afrike a na Blízkom východe. Kruh štátov na južnom a východnom pobreží Stredozemného mora má slúžiť ako nárazníková zóna, ktorá zadrží najväčší nápor ľudí odchádzajúcich zo subsaharskej Afriky či iných regiónov. A nerobme si ilúzie, že rozlišujeme medzi „ekonomickými migrantmi“ a tými ostatnými, ktorí si našu pomoc „zaslúžia“.

Menšou z cien, ktoré za to budeme musieť zaplatiť, je finančná pomoc krajinám v nárazníkovej zóne. Oficiálne, na financovanie záchytných utečeneckých táborov. Horšou z cien sú stále vážnejšie kompromisy s hodnotami, ku ktorým sa oficiálne hlásime. Ale buďme úprimní. Tieto kompromisy sme boli vždy pripravení robiť – najmä ak sa týkali ľudí spoza európskych hraníc.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #múr #Liga arabských štátov