Oslava zlatej koruny

Sté výročie československej koruny, ktorá po vzniku samostatnej republiky nahradila rakúsko-uhorskú menu, si Česko pripomenulo s patričnou hrdosťou. Svedčí o tom aj vydanie gigantickej zlatej mince, vážiacej 130 kíl, v nominálnej hodnote 100 milión Kč.

05.03.2019 09:00
debata

Túto druhú najväčšiu mincu sveta je možné na vlastné oči vidieť až od konca apríla na špecializovanej výstave venovanej storočnici dobových platidiel na Pražskom hrade. Nádhernú mincu zobrazujúcu na lícnej strane kolok československej meny a na rubovej prvú korunovú mincu ČSR z roku 1922 dala k menovému jubileu vyraziť zo svojich zlatých rezerv Česká národná banka.

Veľký záujem verejnosti sa už vlani sústredil aj na možnosť kúpy pamätných 20-korunových mincí k stému výročiu zrodu Československa s portrétmi Tomáša G. Masaryka, Milana R. Štefánika a Edvarda Beneša. Tento rok k nim pribudla dvojica dvadsaťkorunáčok s vyobrazením dobových finančníkov Aoisa Rašína a Karla Engliša. V prípade Rašína a Beneša je kuriózne azda aj to, že ich portréty sú aj na pamätných mosadzných desaťkorunákoch federatívneho Česko-Slovenska s rokom vydania 1993, keď už náš spoločný štát neexistoval…

Reformu peňazí z roku 1919 (na rozdiel od tej neskoršej z roku 1953) nesprevádzalo obratie obyvateľstva o úspory. Práve naopak, útek od inflačnej meny bývalej monarchie zachránil úspory pred znehodnotením. Opatrenia spočívali nielen v okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek po odpočte zvláštnej jednopercentnej dane na režijné náklady a zmrazení polovice hotovosti vo forme nútenej štátnej pôžičky s jednopercentnou úrokovou sadzbou z marca 1919. Zo zmrazených peňazí sa dali platiť iba dane.

Následne nová ČSR zaviedla povinný súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, dlhopisov a vkladov, ktorý bol základom pre jednorazovú majetkovú daň a postupné vyberanie dane z prírastku majetku. Takáto rozpočtová a menová politika spojená s odčerpaním kúpnej sily obyvateľstva umožnila v roku 1927 zaviesť krytie československej koruny zlatom. Až do roku 1938 preto patrila medzi najstabilnejšie meny vo svete.

Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti SC&C si 40 percent respondentov v Česku myslí, že keby sa Rakúsko-Uhorsko nerozpadlo, mali by sa dnes obyvatelia ČR lepšie. V prípade názorov na spoločný štát so Slovákmi si myslí, že by nám bolo lepšie spolu, tretina opýtaných. Zmena štátoprávneho usporiadania so sebou prináša vždy obete. Inak to nebolo ani krátko po vzniku samostatného Slovenska pri menovej odluke vo februári 1993. Mnohým, ktorí si nestihli staré koruny vymeniť za okolkované slovenské obeživo, ostali v rukách iba bezcenné papieriky. Peniaze nevymenené za nové platidlá predstavovali mimoriadny jednorazový príjem štátnych rozpočtov nových republík na oboch stranách rieky Moravy.

Menová odluka ani dnes nepatrí do zabudnutia. Nemeckí vedci momentálne testujú modely prípadného vystúpenia rozpočtovo neprispôsobivých krajín Európskej únie z eurozóny a ich návrat k ľahšie devalvovateľným me­nám.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #československá koruna #menová odluka #100. výročie Československa