Superhrubý sebaklam

11.03.2019 13:00

Česká republika je spolu so Švajčiarskom jedinou krajnou, v ktorej zamestnanec platí daň aj z príjmu, ktorý nezískal. Vo Švajčiarsku ide o daň z pomyselného príjmu, ktorý by jednotlivec získal z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vlastní, nebýva v nej a mohol by ju prenajímať, hoci tak nerobí.

U našich západných susedov má zdaňovanie neexistujúceho príjmu príčinu v modeli superhrubej mzdy (SHM). Tá predstavuje hrubú mzdu zamestnanca navýšenú o 34-percentné sociálne a zdravotné odvody za zamestnanca, ktoré vstupujú do pracovných nákladov zamestnávateľa.

Rovnako ako aj na Slovensku stojí firmu pracovník o tretinu viac, ako predstavuje suma uvedená v jeho zmluve. Konštrukcia modelu SHM pochádza od slovenských liberálnych ekonómov, ktorým mala poslúžiť ako základ pre revolučnú zmenu daňovo-odvodového systému známeho ako odvodový bonus.

V Česku si zvykli na bublinové výplatné pásky uvádzajúce SHM, ktorá v praxi znamená zdaňovanie sociálnych a zdravotných odvodov zamestnancami. Uvádzanie celkových pracovných nákladov zamestnávateľa na výplatnej páske má pomôcť zamestnancom lepšie si uvedomiť, akí sú pre firmu drahí a lepšie sa stotožniť s tým, koľko zarábajú. Zdaňovanie poistných odvodov (zdravotných aj sociálnych) v Česku je v tejto oblasti svetový unikát.

Český trik so SHM navrhnutý slovenskými politicko-ekonomickými kúzelníkmi umožňuje pod pláštikom 15-percentnej dane ukryť reálne viac ako 20-percentné daňové bremeno, pretože dane sa počítajú zo základu zvýšeného o poistné odvody. Cieľom takéhoto politického marketingu je formálne vykazovať nižšie daňovo-odvodové zaťaženie pracovných príjmov zamestnancov.

Diskusie o demontáži SHM v Česku naberajú na obrátkach najmä preto, že zmeny majú byť previazané so zrušením zdravotných odvodov za poistencov štátu (dôchodcov, invalidov, detí a žien na materskej dovolenke). Český štát by tak prestal platiť zdravotné poistenie za týchto ľudí, čím by ušetril v prepočte asi 2,8 miliardy eur. Podľa českého premiéra Andreja Babiša sú platby zdravotných odvodov za poistencov štátu v rámci Európy absolútny unikát. Pritom zabudol, že obdobný princíp platí minimálne aj na Slovensku a v Bulharsku.

Predpokladaný pokles príjmov zdravotných poisťovní po vygumovaní odvodov za poistencov štátu predstavuje v rámci reformných plánov v Čechách a na Morave nedoriešený otáznik. Podľa prepočtov tamojších analytikov by sa zdravotné odvody museli zvýšiť z dnešnej úrovne 13,5 percenta aspoň na 17 percent, alebo by sa zaviedla povinnosť platiť zdravotné odvody za deti dobre zarábajúcich rodičov a dôchodcov s nadpriemernými starobnými penziami.

Ak by na pokrytie vzniknutých rozpočtových dier zdravotných poisťovní nestačili ani uvedené nástroje, bolo by potrebné siahnuť na bolestivejšie legislatívne opatrenia vo forme zníženia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotníctva.

Ako príklad môže opäť poslúžiť slovenský recept financovania zdravotníctva, kde pacient siaha dnes do svojej peňaženky oveľa hlbšie, ako je to v súčasnosti v Česku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#superhrubá mzda #sociálne a zdravotné odvody #daňovo-odvodový systém
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku