Deň žien ako prehliadka gýča

Medzinárodný deň žien nemusí byť len prehliadkou gýča a ružičiek. Predsa v ňom išlo o veľké hrdinstvo tých, ktoré sa pričinili o zrovnoprávňovanie žien.

12.03.2019 09:00
debata (4)

Viacerí vkladajú začiatky jeho histórie do 8. marca 1857, keď v New Yorku vyšli do ulíc robotníčky a štrajkovali proti nízkym mzdám a otrasným pracovným podmienkam. Polícia ich napadla a rozohnala, niektoré to stálo život.

Aj na ich pripomienku roku 1908 v New Yorku zorganizovala prvý pochod Socialistická strana. Ženy vtedy odvážne kráčali v uliciach za kratší pracovný čas, vyššie mzdy, skoncovanie s detskou prácou a za volebné právo. Neskôr ideu prevzala Medzinárodná socialistická konferencia žien a ustanovila tento jeden deň v roku, ktorý má upozorňovať na ich nespravodlivé postavenie.

U nás sa v poslednom čase tento sviatok scvrkol na prehliadku gýča, trápnosti a marketingu. To nie je deň, keď nám politici majú odovzdať kvetinku a poďakovať za to, „že sme“, pridať k tomu pár sexistických vtipov a donekonečna pripomínať, ako sme „nežnejšie pohlavie“. To si môžeme na oplátku spraviť Medzinárodný deň mužov a blahosklonne im gratulovať, že vôbec sú, vtipkovať, že s postupujúcou emancipáciou už aj vedia po sebe poupratovať a postarať sa o vlastné deti.

Slovensko ako darček ženám mohlo napríklad pristúpiť k Istanbulskému dohovoru, ktorý ich chráni pred násilím. Alebo mohol niekto nahlas povedať, že ženské práva nie sú žiadna „dženderideológia“.

Jediná ideológia sú rigidné stereotypy o oboch pohlaviach, ktoré posilňuje cirkev, pofidérni kazatelia na Youtube a fundamentalistické kresťanské kruhy. Kvetinové oslavy MDŽ umocňujú predsudky, že ženy sú na okrasu a majú svoje „predurčené úlohy“, kým muži to tu ošéfujú. Ženy musia neustále dokazovať, že sú dostatočne dobré, zatiaľ čo muži nikdy nie sú nekompetentní iba preto, lebo sú mužmi.

Do toho sa niektorí politici, političky a prezidentskí kandidáti snažia spochybňovať schopnosť žien dokonca rozhodovať o sebe, o svojom tele a chcú ich posielať aj s lekármi do väzenia za umelé oplodnenie alebo potrat po znásilnení. Ani len o tom nemá čo voľajaká žena rozhodovať.

Čo na tom, že sa to týka práve jej! O tom mohol byť tohtoročný MDŽ. O jasnom odsúdení fundamentalis­tických síl a neonacistov, ktorí spochybňujú práva žien a vnucujú im svoju predstavu o tom, ako majú žiť. O jasnom prihlásení sa k 21. storočiu, v ktorom ženy majú svoje práva, môžu zaobchádzať slobodne so svojimi telami, so svojimi životmi, so svojimi kariérami.

Ženy nemajú byť dvojito trestané za materstvo a starostlivosť o členov rodiny, ktorá ich znevýhodňuje na trhu práce. Nemajú poberať v priemere o 19 percent nižšie platy ako ich kolegovia. A tak ako mužom sa nemá neustále vštepovať, že zlyhali, ak dobre nezarábajú, nie sú mužní, ak nemajú auto alebo nevedia holými rukami postaviť dom, tak ženám sa nesmie dookola vysvetľovať, na čo všetko nemajú, lebo „sú ženy“ a majú sa poďakovať za klinček.

Všetkým má byť 8. marec pripomienkou, že ženy v iných častiach sveta zvádzajú ešte stále oveľa tvrdší boj, usilujúc sa vymaniť z oveľa horšieho postavenia ako my. Stále je za čo bojovať.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Istanbulský dohovor #Medzinárodný deň žien #Medzinárodná socialistická konferencia žien #fundamentalistické sily