Keď však boj proti korupcii zasiahol politické špičky, spustil protireakciu. Vládnuci sociálni demokrati začali, napriek masovým protestom, oslabovať protikorupčnú legislatívu, nezávislosť prokuratúry a súdnictva. V lete minulého roku musela odísť z funkcie prokurátorka Laura Codruța Kövesiová – symbol rumunského boja proti korupcii. Proti demonštráciám a kritikom vláda tvrdo zakročila. Výsledok: európske inštitúcie varujú pred ohrozením fungovania právneho štátu v Rumunsku.
Vláda vedená Sociálnodemokratickou stranou hovorí o neférovej kritike. Stranícky líder Liviu Dragnea – mimochodom, na premiérsku stoličku nemohol zasadnúť kvôli podmienečne odloženému trestu za korupciu – kritizuje európskych socialistov za nedostatok podpory. V decembri sa nezúčastnil na kongrese Strany európskych socialistov v Lisabone s odôvodnením, že nechce byť na spoločnej fotke s ľuďmi, ktorí poškodzujú jeho krajinu.
Kritika Európskej únie v Rumunsku zatiaľ nedosiahla rozmery Orbánovských kampaní – možno aj preto, že krajina je tento polrok na čele rotujúceho predsedníctva EÚ. No politici vládnej PSD otvorene útočia na predsedu Komisie Junckera a rumunské úrady začali údajne vyšetrovať podpredsedu komisie Fransa Timmermansa, ktorý vedie kampaň eurosocialistov vo voľbách do EP.
Najkritickejšie je nacionalistické krídlo v strane, ktoré reprezentuje najmä jej generálny tajomník Codrin Ştefănescu. Členom PSD sa stal len v roku 2011, predtým pôsobil v krajne pravicovej strane Veľké Rumunsko. Hovorí sa dokonca o možnej povolebnej spolupráci s euroskeptickými nacionalistami, ktorí chcú vytvoriť vlastnú skupinu vedenú talianskou krajne pravicovou Ligou.
Posun rumunských sociálnych demokratov k nacionalistickej krajnej pravici však spôsobuje rozkol v strane. Viacero vysokopostavených a známych členov – vrátane komisárky Coriny Creţu – odišlo a pripojilo sa k relatívne novej strane Pro Romania, vedenej bývalým premiérom Victorom Pontom. V prieskumoch narástla na desať percent a označuje sa za proeurópsku, stredo-ľavú alternatívu.
Ponta však sám nesie bremeno minulosti. Ako bývalý člen PSD bol politickým chránencom odsúdeného premiéra Nastaseho. V roku 2014 viedol, z postu premiéra, veľmi kontroverznú (a neúspešnú) kampaň v prezidentských voľbách, s osobnými útokmi a dezinformáciami na adresu hlavného súpera Klausa Iohannisa. V 2015. musel Ponta z úradu premiéra odstúpiť po protestoch vyvolaných obvineniami z korupcie a v nasledujúcom roku prišiel definitívne o doktorský titul pre plagiátorstvo.
V Rumunsku sa bude musieť udiať viac, aby sa nestalo ďalšou obeťou orbanizácie postkomunistickej Európy