Predvolebné rozprávky a hrdinovia

Zložité situácie si vyžadujú neobyčajné a nečakané riešenia, pri ktorých nezriedka vyniknú neobyčajní a nemenej zložití hrdinovia. Najhoršie na tom je, že skutočne žijú okolo nás a mnoho ľudí je pritom šťastných azda práve preto, že ich medzi ostatnými jednoducho nevidí.

23.03.2019 10:00
debata (24)

Zoberme si hoci takú neobyčajne zložitú situáciu, akou sú prezidentské voľby. Kandidátov ako maku, počet voličov tiež vcelku zbaví. Sú ľudia, ktorí si iba tak od srdca volia, ale popri nich sú aj takí, čo voľby berú naozaj vážne a na výsledkoch im záleží. Uvedomujú si, že pri nich všetko závisí aj od nepatrných detailov.

Napríklad od volebnej urny, do ktorej sa vhadzujú vyplnené volebné lístky. V slávnom teste vyspelosti voliča už pred mnohými rokmi francúzsky časopis Hara-Kiri, s výstižným podtitulom Časopis sprostý a zlomyseľný (predchodca dnešného Charlie Hebdo) túto otázku voličovi sformuloval naozaj výstižne: „Dokážete na prvý pohľad rozoznať volebnú schránku od gelety bryndze?“

Zdá sa mi totiž celkom prirodzené, že časopis začal práve od urny, pričom nenápadne ďalej skúmal motívy voliča. Pýtal sa, čo by sa napríklad stalo, keby ju takýto občan našiel na ulici. Mal hneď niekoľko možností, prvou bola spraviť z nej klietku pre králiky, druhou vrátiť ju na najbližší volebný okrsok, tretia v podstate napovedala rovnakú možnosť, no s podmienkou, že ju pred vrátením naplní lístkami v prospech svojho kandidáta. To by, samozrejme, nedokázal každý, ale istotne iba veľmi vyspelý volič. Preto k nim pribudol celý rad otázok, ktoré túto vyspelosť voliča citlivo sondovali.

Pamätám si z útlej mladosti, že ma svojou skrytou rafinovanosťou najviac prekvapila otázka: „Keby okolo vás prešla anglická kráľovná bez toho, aby vás pozdravila ako prvá, vstúpili by ste bez rozmýšľania do komunistickej strany?“ Je to ťažká otázka, no nikoho to nezbavuje povinnosti, aby si na ňu aspoň v duchu čestne neodpovedal.

Preto ma vôbec neprekvapil čin, ktorý na vyspelého voliča priamo v našej napätej súčasnosti takpovediac číhal v úzadí. Poslanec z vidieka uprostred prebiehajúcich volieb totiž ukradol z miestnosti urnu, hodil ju na ulicu, kde ju rozkopal. Potom sa dosť oprávnene skrýval v kroví ako Robinson Crusoe pred ľudožrútmi.

Čin sa aj spoluobčanom javil pomerne nejasný: „Bolo to prekvapenie, lebo keď si aj vypil, stále sa vedel ovládať.“ Nuž, ale čo ak sa jednoducho bál, že nezvíťazí jeho obľúbená kandidátka, ku ktorej na základe konania predsedu svojej strany OĽaNO postupne nadobudol ambivalentný postoj? Nebol to vari práve Igor Matovič, čo sa ju pôvodne pokúšal pridusiť váhou jej protikandidáta Roberta Mistríka ešte pred voľbami? Vie niekto zodpovedne tvrdiť, či hrdina nedostal zmanipulovanú priotrávenú vodku od ruských hackerov?

Myslím si, že situáciu dôkladne upokojila, až jedna predvolebná rozprávka – Dievča, ktoré sa nebálo. Príbeh o odvážnej Zuzanke je určený mladším. Ale aj starším nevtieravo pripomenie radostné chvíle z detstva pri rozprávkach o Leninovi, Stalinovi a podobných hrdinoch.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Robinson Crusoe #Zuzana Čaputová #Dievča ktoré sa nebálo