Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách vyvolalo v zahraničných médiách relatívne silný ohlas aj preto, že dobrých správ je v politike v poslednom čase málo. Tolerancia, otvorenosť a nádej na pozitívnu zmenu sú skôr v defenzíve.
Intolerantný nacionalizmus a kultúrny konzervativizmus, ktorý dostal v Spojených štátoch do Bieleho domu Donalda Trumpa, môže byť čoskoro normou aj na našej strane Atlantiku. Ingrediencie na to existujú: čoraz lepšie organizované podhubie organizácií, médií či vplyvných jednotlivcov, pracujúcich na fašizácii verejnej diskusie, krajne pravicové politické strany, schopné nastoľovať politickú agendu postavenú na strachu, a politický mainstream, ochotný preberať ju.
Útočník, ktorý v novozélandskom Christchurchu zavraždil päťdesiat ľudí, mal väzby na rakúsku pobočku jedného z najrýchlejšie rastúcich krajne pravicových hnutí v Európe – Identitárne hnutie. Generácia Identity vznikla v roku 2002 vo Francúzsku. Dnes jej pobočky pôsobia v mnohých európskych krajinách. Robí pravidelné výcvikové tábory, organizuje demonštrácie, no aktívna je najmä v online priestore.
Nešíri len správy (najčastejšie polopravdy a lži) s cieľom podnecovať xenofóbiu a rasovú nenávisť. Členom ponúka aj manuály efektívnej komunikácie na sociálnych sieťach, online útokov či indoktrinácie budúcich členov.
Európsky fašizmus (a nacizmus) v 20. a 30. rokoch minulého storočia budoval svoju popularitu na hlboko zakorenenom antisemitizme. Ideologickou vlajkovou loďou bola teória o veľkom židovskom sprisahaní, ktoré sa pokúša ovládnuť svet a zničiť „európsku civilizáciu“.
Antisemitizmus možno nájsť aj v súčasnom fašizme. No dôležitejšiu úlohu hrá teória „veľkého nahradenia“ – tvrdenie, že „biela“ európska populácia je postupne cielene nahrádzaná migrantmi. Predvojnový fašizmus sa opieral o vymyslené Protokoly sionských mudrcov. Jeho súčasná verzia argumentuje skreslenými alebo vymyslenými štatistikami (napríklad Harabinových „11 000 migrantov z Afriky“). Cieľom je vyvolávať existenčný strach a kresliť obraz nepriateľa.
Identitárne skupiny chcú zachraňovať európsku civilizáciu stavaním múrov a „remigráciou“ – masívnymi deportáciami Európanov s prisťahovaleckými koreňmi, nesprávnou farbou pleti či náboženstvom.
Politickú podporu, a šíriteľov ideí, nachádzajú v krajne pravicových a fašistických stranách. Najmä v novej vlne, ktorá je spôsobom práce i ideológiou odlišná od tradičnej nacionalistickej pravice. Tvorí ju nemecké AfD, španielska strana Vox, rakúski Slobodní, Bratstvo Talianska či slovenská ĽSNS.
Čo je ešte horšie, politický mainstream – z rôznych častí spektra – reaguje na fašizáciu verejnej diskusie preberaním tém a radikalizáciou rétoriky. Namiesto stavania hrádzí pomáhajú fašizmus normalizovať.