Výhovorky výrobcov globálnych značiek sú veľmi naivné. Zákazníci vo východnej Európe sú údajne zvyknutí na iné chute ako spotrebitelia v západných ekonomikách. Hlavným dôvodom je pritom úspora nákladov pri použití menej kvalitných surovín, sladidiel a pod.
Naši spotrebitelia sú pri nákupoch v zahraničí prekvapení, že rovnaké výrobky sú u nás za podobnú, alebo ešte vyššiu cenu drahšie ako v napríklad v Nemecku alebo Rakúsku. Distribútori a obchodníci sa vyhovárajú na to, že náš trh je malý, a preto musia byť výrobky drahšie napriek tomu, že pracovné náklady a mzdy sú u nás v porovnaní so spomínanými krajinami iba tretinové. Dvojaká kvalita čoraz väčšieho objemu dovážaných potravín sa týka aj importu mäsa. Producenti niektorých mäsových výrobkov na Slovensku sa netaja tým, že časť surovín na výrobu salám a klobás dovážajú zo zásob napr. nemeckých štátnych hmotných rezerv, ktorým sa končí záruka, a dajú sa preto lacno obstarať.
Napr. v relácii Farmárska revue, ktorú vysiela RTVS, si diváci mohli vypočuť rozhovor s farmárom z Nemecka, ktorý v oddelených stajniach chová jatočný dobytok zvlášť pre odberateľov pre náročné trhy Západu a zvlášť pre krajiny bývalého socialistického tábora, kde je rozhodujúca iba cena. Zvieratá určené na východ sú preto okrem iného kŕmené odpadmi zo spracovania plodín. Majiteľ farmy redaktorom ochotne vysvetlil, že šupy z plodín používaných na kŕmenie často obsahujú pozostatky po pesticídoch, a preto nemôžu byť rovnako ako druhotriedne kŕmne zmesi použité pre výkrm dobytka pre nemecký ani západoeurópsky trh.
Medzi spotrebiteľskú problematiku patrí aj zvyšujúci sa podiel výrobkov na trhu, ktoré patria medzi masovo produkované „šmejdy“. Zväčša ide o výrobky, ktoré sa pokazia krátko po uplynutí záručnej doby a ich oprava je veľmi drahá. Vo všeobecnosti sa hovorí, že bežná cena všetkých súčiastok použitých na výrobu konkrétneho spotrebiča, ale aj automobilu je asi štvornásobkom ceny samotného výrobku. Okrem toho treba brať do úvahy aj čoraz vyššie hodinové a výkonové sadzby opravárov. Masovo produkované spotrebiče, ktoré majú zabudované tzv. „kazítko“, zvyšujú výrobcom aj predajcom obrat a zisk.
Významnú úlohu v spotrebiteľskej problematike, ako aj s ňou súvisiacich spotrebiteľských sporoch zohrávajú občianske združenia. Tie by mali byť dostatočne finančne podporované zo strany štátu, pretože sa snažia byť na strane tých, ktorí nedokážu svoje práva uplatniť vlastnými silami. U nás však gestorom ochrany spotrebiteľov je ministerstvo hospodárstva, ktorého záujmy viac smerujú k podpore podnikateľov. Peniaze pre projekty občianskych združení sú na Slovensku aj v porovnaní s Českom úplne mizivé. Lepším riešením je možno začleniť ochranu spotrebiteľa pod rezort práce a sociálnych vecí, ako je to v Rakúsku.