Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) používa podobne širokú definíciu strednej triedy. Vymedzuje ju síce príjmom, ale jeho spodnú hranicu stanovuje nízko – ako 75 % mediánu. Mediánový príjem má domácnosť nachádzajúca sa v strede pomyselného rebríčka, na ktorom sú domácnosti zoradené podľa výšky príjmu v prepočte na člena domácnosti. OECD hranica pre strednú triedu je tak len o 15 percentuálnych bodov nad hranicou rizika chudoby.
Podľa OECD stredná trieda v dlhodobom horizonte chudobnie, lebo životné náklady rastú rýchlejšie ako príjmy mladších ročníkov jej príslušníkov. Potvrdzuje to aj Eurostat. Takmer vo všetkých krajinách EÚ čistý príjem vysokoškolsky vzdelaných ľudí čoraz menej často presahuje 1,6 násobok mediánu. Aj na Slovensku. Ak v roku 2009 mal každý tretí človek s vysokoškolským vzdelaním príjem vyšší ako 1,6 násobok mediánu, v roku 2017 už len každý piaty. Tento pokles môže súvisieť aj s tým, že vysokoškolské vzdelanie sa často mení na podmienku udržania aj slabo hodnotenej práce, na ktorú kedysi stačilo nižšie vzdelanie.
Byť členom strednej triedy tak ani dnes neznamená zbavenie sa materiálnych starostí. Porovnajme Slovensko s naším bežným metrom – Rakúskom. Tu ani tam nie sú ľudia v najnižších príjmových pásmach „strednej“ triedy uchránení napríklad od prežívania ťažkostí pri nečakaných výdavkoch. Príjmové rozdiely príslušníkov stredných tried v Rakúsku a na Slovensku však bijú do očí viac.
V roku 2017 v Rakúsku začínala stredná trieda čistým mesačným príjmom na člena domácnosti 1547 eur, na Slovensku sumou 449 eur. Porovnávanie v eurách pôsobí brutálne a navyše neukazuje takmer žiadnu pozitívnu zmenu v čase. Korektnejší a optimistickejší obraz dostaneme, ak tieto príjmové hranice porovnáme vo vyjadrení parity kúpnych štandardov, ktorá zohľadňuje aj životné náklady v krajine. Také porovnanie ukazuje, že ak v roku 2005 bol príslušný príjem v Rakúsku 4,3× vyšší ako ten slovenský, v roku 2017 bol rakúsky medián len 2,2-krát vyšší ako slovenský.
Toto „len“ je prihorké pre mnohých. Aj v štatistickom obraze. Pretože aj pri meraní v parite kúpnych štandardov, ktoré zmäkčuje dramatickosť porovnania súm v eurách, zisťujeme, že príjem, ktorý na Slovensku kvalifikuje do strednej triedy, je takmer dvakrát nižší ako suma, pri ktorej sa v Rakúsku začína ohrozenie chudobou. Živorenie našej strednej triedy aj v porovnaní s rakúskymi chudobnými je známe. Slovensko je rozcestované za prácou a porovnáva. Rozdiely budia hnev, ktorý nie je utíšiteľným hnevom hladných. Hlodá sústavne. Je zášťou, ktorá zvyčajne márne hľadá cieľ a s o to väčšou frustráciou sa vybíja na tých nastrčených.