Čísla sú pekné, patrí sa ich spomenúť pred Sviatkom práce. Chýba však radostná nádej, že bude len lepšie a slušnej práce bude čoraz viac.
Podľa evidencie Ústredia práce tretina nezamestnaných má základné a nižšie vzdelanie. Do vzdelávacích a rekvalifikačných programov je zapojený len zlomok. Nezamestnaných žien, ktoré sú choré alebo opatrujú člena rodiny, bolo v marci päťkrát viac ako tých, ktoré sa v tom čase vzdelávali.
V roku 2017 (aktuálnejšie údaje ešte nie sú dostupné) dostalo šancu vzdelávať sa či rekvalifikovať sa vyše 17-tisíc nezamestnaných. Viac ako polovica sa po ich absolvovaní aj zamestnala. Na ich vzdelávanie a rekvalifikáciu išli z európskych zdrojov milióny. Zhruba dvakrát toľko ako prostriedkov, ktoré veľké podniky dostali na vzdelávanie zo štátneho rozpočtu. Milióny, ktoré dostal podnik z Bratislavského kraja, použil na rekvalifikáciu iba 432 zamestnancov. Potreba tohto hypernákladného vzdelávania je zdôvodnená zavádzaním inovatívnych postupov, nových technických a technologických zariadení a liniek a „prevenciou prepúšťania“.
Očakávanie, že veľká nadnárodná firma použije na ďalšie vzdelávanie zamestnancov vlastné zdroje, je naivné. Slovensko rovnako ako iné štáty vychádza korporáciám v ústrety ako rozmarným celebritám. Strach z ich odchodu a rastu nezamestnanosti živia autoritatívne medzinárodné inštitúcie. Ich analýzy vykresľujú miznutie pracovných miest v dôsledku pokračujúcich technologických inovácií a automatizácie.
Vízia miznutia práce nie je nová. Obdobné prognózy tu boli už pred dekádami. V dobe, keď hospodárstvo v západnej Európe či v USA ešte podliehalo početným reguláciám, keď odbory mali silné slovo v otázke miezd a štát v prerozdeľovaní vytvoreného bohatstva. Vtedy odhadovali, že vďaka automatizácii sa radikálne skráti pracovný čas, no nie mzdy a hlavným problémom ľudstva bude množstvo voľného času a jeho zmysluplné využitie.
Opraty, ktorými štáty krotili ekonomiku, sú dávno spretŕhané. Súčasné prognózy digitálnej transformácie nesľubujú zachovanie prostriedkov na obživu a o voľný čas sa nestarajú. Automatizácii sa v záujme prežitia musíme prispôsobiť. A obyvatelia Slovenska zvlášť.
Pravdepodobnosť, že priemerný zamestnanec tu bude v nasledujúcich rokoch nahradený umelou inteligenciou, je vraj až 62 percent. Podnikatelia a analytici žiadajú preto štát, aby investoval do diagnostikovania informatických kompetencií obyvateľstva a pomohol zamestnávateľom oddeliť tak zrno od pliev a rýchlo vyselektovať tých s dispozíciami pre komunikáciu s umelou inteligenciou. A štát súhlasí.
Čaká nás život v spoločnosti, v ktorej sa cena človeka bude merať jeho informatickými kompetenciami. Ak sa v nej zachová Sviatok práce, budú ho zrejme oslavovať len manažéri a ich roboti.