Zbohom zbraniam

05.05.2019 10:00

Už o pár dní, 8. mája, si pripomenieme 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Teda jej ukončenia v Európe, i keď v Čechách jednotky nacistického Nemecka kládli odpor až do 12. mája, v Ázii trvala ešte pár mesiacov.

Niektorí sfanatizovaní japonskí vojaci dokonca „bojovali“ v Tichomorí aj pár desiatok rokov po jej skončení. O zastavení odporu ich bolo možné presvedčiť iba veľmi ťažko.

Vojna zasiahla aj Austráliu, Ameriku a Afriku. Bojovalo v nej množstvo národov, zahynuli v nej desiatky miliónov vojakov i civilných obyvateľov. Hynuli v nej mladí ľudia vedľa starcov, deti a ich matky zúfalo často priamo vedľa seba.

Azda ešte mrazivejšie ako samotné fakty sú hrôzy, ktoré nemožno nijako vyčísliť. Predovšetkým množstvo utrpenia, ktoré táto kataklizma priniesla do všetkých oblastí života alebo vôbec neprehľadnosť všetkých tých následkov, z ktorých mnohé sú dodnes nenapraviteľné. Patria k nim nespočetné materiálne i kultúrne hodnoty, ktoré sú navždy stratené, hlboké jazvy miest, ktoré sa nikdy nepodarilo úplne sceliť do pôvodnej formy. Bomby, míny či nevybuchnutá munícia, ktorá nezriedka na poliach i v mestách vybuchuje dodnes. Alebo tie chápadlá, ktoré každá, vlastne aj ukončená, vojna vystiera do povojnového života, charakteristické krutými následkami chorôb, dôsledkov zranení a nezvratnou neprítomnosťou mnohých blízkych.

Nepoznám na Slovensku nijakú rodinu, ktorej by sa vojna nedotkla. Obnova sveta v každom prípade trvala vždy a všade veľmi dlho. Patrilo k nej najmä opätovné budovanie školstva a úsilie o celkovú obnovu vzdelanosti, odstránenie následkov surových medziľudských vzťahov a hlbokej mravnej deprivácie, ktorú so sebou zákonite prináša bieda vo všetkých jej mysliteľných formách.

Aj spomienky na vojnu samotnú nadobúdajú často bizarný charakter. Ak prechádzam kníhkupectvami, v regáloch, žiaľ, stále jednoznačne víťazia svedectvá nacistických „hrdinov“, no príbehy tých, čo v najťažších časoch stáli na opačnej strane, a treba k tomu hneď dodať, že predovšetkým na našej strane, tam možno nájsť stále oveľa menej. Ak sú tam vôbec nejaké svedectvá o „spojencoch“, najčastejšie majú takpovediac číro technologický charakter – ide zväčša o vyobrazenia zbraní, prípadne ich popis. Nechcem v tomto smere moralizovať, ale ponuka tiež niekedy určuje záujem.

V každom prípade však príklady priťahujú. Protihitlerovská koalícia akoby postupom času v tomto prostredí strácala svoje zreteľné črty, svoju konkrétnu tvár. Pozitívne príklady akoby neviditeľná ruka trhu zanovito obchádzala. Nie je to, pochopiteľne, jediné prostredie, v ktorom by sa patrilo na všetky tieto súvislosti upozorniť. Miera rozhľadu sa síce zdanlivo rozrastá technickými možnosťami, no bez sociálnej a historickej pamäti ony nemajú takmer nijaký význam.

Dať „zbohom zbraniam“ sa zatiaľ ľudstvu nedarí, nepodarilo sa to najskôr ani hrdinovi slávneho románu Ernesta Hemingwaya. S odstupom času napokon ani autorovi. Vojna ich dobehla a našla. Tak ako by sa to mohlo stať každému z nás.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#druhá svetová vojna #Ernest Hemingway #8. máj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku