Felibrovanie

15.05.2019 16:00

Nie som veľká organizátorka. A nemám rada festivaly, zhluky ľudí, zvlášť keď ide o literatúru, ktorej pristane intímne osvetlenie a ticho, či už ide o spisovateľa, alebo čitateľa. Knižka sa má predsa čítať.

Rada sa však o knižkách rozprávam, celý môj život niekto vedľa mňa hovorí o knižkách alebo o nejakej rozprávam ja. Veď dobrý rozhovor o čomkoľvek je sviatok! Aj festival je slávnosť, sviatok, príležitosť stretnúť sa a porozprávať. Tak som si jeden vymyslela, lebo sa mi zdalo, že poézia v akejkoľvek podobe nám chýba.

Vymyslela som si festival poézie Feliber poetry a presvedčila všetkých vo svojom okolí, že práve taký festival potrebujeme a že ho jasnačka aj zorganizujeme. Bývam v Modre a pracujem v knižnici v Pezinku. Nie je to obyčajná mestská knižnica, má „malokarpatský“ záber. Odjakživa sa v tomto regióne, čo sa literatúry týka, diali veci! Odjakživa, môjho určite!, sa v našom regióne darilo viniču a možno to s vínnou révou súvisí, odjakživa boli malokarpatské štepnice úrodné, aj čo sa týka literatúry.

Festival je na svete už tretí rok, čudesné dieťa, kvôli ktorému som sa tuším naučila zadávať projekty, pýtať prachy, telefonovať na všetky svetové strany, písať maily aj listy, odpovedať na ne. Chcela som mať festival, na ktorý sa ľudia budú tešiť ako trebárs na Pohodu – na dobrú báseň v podaní autora, jeden na druhého, že sú pri tom, sama sebe odpovedať na otázku, čo to tá poézia je, sprostredkovať stretnutia slovenských básnikov a ponúknuť ich vínom z Modry či Pezinka, skamarátiť mestá, vydláždiť medzi nimi cestu veršami. Festival FELIBER POETRY chce osláviť poéziu a všetkých malokarpatských, slovenských, a čo slovenských, stredoeurópskych felibrov.

Báseň je úkaz, niekedy kopec, otrasná skúsenosť, krajina, ktorá nemá mapu, odbočeniami sú metafory, skratkou trebárs rým, zavše nastavuje nohu, a keď si myslíte, že ste stratení, prišli ste do cieľa. Báseň je ulička, ktorou nás naviguje básnik, aby nás doviedol „bez rebríka na húru“, je radosť z reči, stromov, trávy, konfrontácia so sebou samým a zúčtovanie so svetom, poézia je smútok napísaný strašnou „tintou“, niekedy namaľovaný a inokedy príde ako zvuk, poézia je čistá radosť, je všetko, čo neviete povedať, a možno do nej vedie ulička, čo sa volá trebárs kalambúr.

Jasné, že festival vás nenaučí čítať a ľúbiť literatúru, ale môže prebudiť vašu zvedavosť tak, že zájdete do kníhkupectva a kúpite si knižku, ktorá sa stane vašou kamarátkou. Alebo stretnete na ňom kamarátov, pozriete sa na miesta, kde ste ešte neboli. V máji snežia kvety, kyselkavo kvitne vinič a minuloročnému vínu je do reči. Bábätko festival má tri roky, vlastne som sa chcela pochváliť, že moje dieťa sa rozbehlo a hovorí vo veršoch!

Celý ľudský život je totiž jedna báseň, len si to občas treba pripomenúť alebo spomenúť na to, že všetci máme radi pekné veci. Je máj, čas festivalov a koncertov, osláv poézie, ovocia, muziky, jedla, tanca, vína, zorganizujte si to tak, aby sme sa na budúci víkend v Pezinku alebo Modre stretli!<pe>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Pezinok #Modra #Feliber poetry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku