Sú rozdiely medzi nami skutočne také veľké, alebo sú skôr vyvolané akýmsi necitlivým prístupom? Čo rozkrúca túto špirálu rozdelenia? Lebo ak vynecháme voľby a peniaze, potom je to naozaj neprehľadné. No na druhej strane, ak ich nevynecháme, nemôžeme sa potom z toho chaosu a zmätku dostať k ničomu rozumnému.
Ide teda o mimoriadne zložité a citlivé otázky, ktoré si vyžadujú špecifickú a zodpovednú analýzu. Preto som sa vybral na trhovisko na Miletičovej ulici za známym forenzným politológom, ktorý jediný mohol túto ošemetnú záležitosť trochu osvetliť.
Bolo vidno, že situáciu tiež hlboko prežíva, no napriek tomu do nej nepretržite vnáša jasno za pomoci menšej batérie osviežujúcich okolkovaných nápojov, ktoré nielenže mal pripravené na dosah, ale priam nepretržite na vybrané z nich aj siahal. Spokojne pri tom chrčal ako svojho času počítač Alana Turinga v Bletchley Parku, ak ste mu rovnako pravidelne dodávali na rozlúštenie tajné depeše nemeckej Luftwaffe.
„Rozdelenie je prirodzené. V podstate k nemu dochádza v každej obyčajnej slovenskej rodine, ak sa v nej napríklad spýtate, či chcú na obed radšej dobrú jahňacinu, alebo kaviár,“ uzemnil ma takmer opovržlivo.
„Viete, ale to sú dosť drahé veci, ktoré si bežná rodina môže dopriať asi iba každý druhý deň. Veď podľa toho sa aj niektorí gymnazisti z lepších rodín od obyčajných ľudí celkom verejne odlišujú. Prečo sa nepýtať napríklad na bryndzové halušky a až v opozícii voči nim na niečo iné?“ usiloval som sa namietnuť. No iba mávol rukou:
„Lebo na bryndzových haluškách nič nezistíte. Tie chce dnes každý! Ale v princípe ide o to, že moderne orientovaní ľudia to chcú mať všetko ako tu na Miletičovej. Pekné, čisté a globálne. S mätežou jazykov a národov, s citeľným vplyvom čínskeho jüanu. Veď aké máte na sebe tričko? Preto tí konzervatívne založení väčšmi uprednostňujú trhovisko na Žilinskej, kde stále prevládajú skôr petrodoláre, lebo reďkovku tam dodávajú najmä zo Záhoria a tam je doteraz aj nejaká ropa. Odtiaľ vraj pôjde i nový americký plyn. To rozdeľuje spoločnosť aj na celkom malej ploche, lebo vzdialenosť oboch trhov je vzdušnou čiarou asi iba šesť zastávok električkou! A medzi nimi sa vytvorila takmer nepreklenuteľná priepasť, hoci oba spája euro. Alebo niekedy azda skôr všeobecne pociťovaný osobný nedostatok eur. Rozdelenie spoločnosti určujú v prvom rade záujmy.“
Toto jeho vysvetlenie sa mi vôbec nepozdávalo, lebo bolo takisto znejasňujúce ako tie z iných zdrojov. A bolo pritom, žiaľ, rovnako hlboké ako ktorékoľvek iné zdôvodnenie, ktoré nám dnes politici predkladajú.
Napriek tomu však nesmieme nadchádzajúce voľby vynechať. Aby sme si časom nemuseli klásť otázku, ktorú tak trpko a presne sformuloval poľský aforista Stanisław Jerzy Lec:
„Získava sloboda na cene, keď stúpajú ceny otrokov?“