Festival reflektuje kultúrne a umelecké zázemie oboch miest, Pezinka aj Modry. Špeciálny priestor festival tento rok venuje básnickej skupine Osamelí bežci a pripomína vstup tejto básnickej formácie v 60. rokoch na slovenskú literárnu scénu.
Poéziu mám rada „odjakživa“. Jednu z mojich najmilších básní od českého básnika Vladimíra Holana v jeho knižke nájdete pod názvom Ptala se tě… Táto báseň by mohla byť povedzme aj návodom, ako báseň čítať. Festival chce byť počuteľným a vypočutým „vysielačom“ poézie vo všetkých jej podobách s odvolávkou na básnika Jána Smreka, niekdajšieho obyvateľa modranského sirotinca, cez architekta Dušana Jurkoviča, ktorý zanechal v meste Modra murované „stopy“, Malokarpatskú knižnicu v Pezinku, lebo kto, keď nie my?, Schaubmarov mlyn, kde inde, ak nie tam a kedy ak nie teraz, keď je poézie vo všednom dennodennom živote tak málo…, do Kultúrneho centra v Modre a za Ľudenkom Štúrom alebo keramikou, lebo dlážka hore Modrou je maľovaná modranskými ornamentmi, ako, ak nie spolu? Cez vinohrady a ich kamenné chodníky, veď kde je krajšie ako tu, a kedy ak nie v máji? Cez pivnice – možno iba tam alebo večer na Schaubmarovom mlyne, keď sa rozklepoce mlynské koleso a zaznie báseň, či v komunitnej záhrade na modranskom námestí na koncerte alebo počúvajúc verše Osamelých bežcov a ich básnických kolegov.
Tento rok opäť stojíme s Jánom Smrekom na pozadí a ponúkame akýsi výber toho najlepšieho či najzaujímavejšieho, čo máme doma, tu, u nás doma, ale aj v stredoeurópskom priestore a kontexte, so záujmom o súčasnú českú a maďarskú poéziu, so snahou zdôrazniť umelecký presah poézie trebárs do výtvarného umenia, zdôrazniť jej naliehavosť a možnosti v súčasnom svete jedinečným vystúpením výtvarníka Ruda Sikoru a so snahou pripomenúť trebárs aj Deža Ursíniho, ktorého tvorba s Osamelými bežcami súvisela – filmom v modranskom kine či koncertom hudobnej formácie Talent Transport.
Každý vysielač, akokoľvek dobrý, potrebuje prijímač. Hádam ho aj tento rok nájdeme v podobe tých, čo budú poéziu počúvať a čo Pezinok aj Modru navštívia, možno sa stanú svedkami zázraku, lebo dobrá báseň zázrakom je! Príďte do Pezinka alebo Modry, chceme byť najlepším festivalom poézie na svete, bez vás sa nám to nepodarí. Nestačí totiž iba „dobrý vysielač“, každá báseň potrebuje aj „prijímač“, úrodnú pôdu, na ktorú padne… A vezmite aj decká, v Modre im budú svietiť na cestu lampičky a možno ich dovedú až na koniec sveta!
P. S.:
Ptala se tě mladá dívka: Co je poézie?
Chtěl jsi jí říci: Také to, že jsi, ach ano, že jsi
a že ve strachu a úžasu, které je svědectvím zázraku,
bolestně žárlím na plnost tvé krásy,
a že tě nesmím líbat a že s tebou nesmím spát,
a že nic nemám, a že ten, kdo nemá, co by daroval,
musí zpívat…
Ale neřekl jsi jí to, mlčel jsi
a ona ten zpěv neslyšela…