Deti, štatistika a europoslanec

28.05.2019 12:00

Najväčším európskym zrkadlom životných podmienok detí je zisťovanie príjmov a životných podmienok EU SILC. V spolupráci s národnými štatistickými úradmi ho zabezpečuje štatistický úrad únie so sídlom v Luxemburgu - Eurostat.

Slovensko sa v ňom objavuje od roku 2005. Množstvo ukazovateľov dovoľuje porovnávať situáciu v rozličných kategóriách domácností v rámci členského štátu, medzi štátmi a z hľadiska času.

Sociálno-štatistické zrkadlo je dostupné každému s prístupom na internet. Nepozeráme sa doň často. V minulosti, keď Slovensko vyčnievalo mierami chudoby, pred ním dokonca varovali politici. Presnejšie, pred publikovaním spoločných správ a zostavovaním rebríčkov chudoby.

Sociálna politika patrila a patrí do kompetencie národných štátov a spoločné správy, prečo to nepriznať, boli pokusom prebudiť ambíciu súťažiť aj v kvalite života obyvateľov. To Kaníkovo ministerstvo práce mrzelo. Správy totiž škandalózne ukazovali, že v našej reformami „preslávenej“ krajine bola v tom čase najvyššia chudoba v EÚ a chudobou obyvateľstva trpel aj iný reformný tiger – Írsko. Ľudovít Kaník a po ňom Iveta Radičová kritizovali správy, že vytvárajú nesprávnu náladu a môžu odrádzať váhajúce štáty od spustenia tzv. potrebných reforiem.

Spoločné správy sa už nepublikujú a dáta z EU SILC sa v médiách objavujú len príležitostne. Sčasti je to aj preto, že v príjmovej chudobe a v ďalších ukazovateľoch už nevyčnievame. Čitateľa či diváka nepritiahne fakt, že podiel detí, ktoré u nás nemajú doma kúpeľňu s tečúcou vodou, je na úrovni priemeru EÚ.

Nerozbúcha im srdce ani fakt o priemernom podieli detí, ktoré v danom roku neboli lekársky ošetrené, hoci to potrebovali. To skôr budú debatovať o Írsku alebo Belgicku, kde zostali bez lekárskeho ošetrenia vysoké podiely detí z chudobných domácností a predbehli aj najbiednejšie krajiny.

Údajom z Eurostatu sa občas venujú bankoví analytici. Vytvoria grafy a prerozprávajú obsah. V obľube sú dáta o finančnej tiesni, ktoré nakrátko podnietia debatu o schopnosti ľudí hospodáriť a šetriť, a o podiele mladých ľudí do 34 rokov, ktorí žijú u rodičov. S takmer 70-percentným podielom sme v EÚ druhí. Údaj sa stáva zdrojom moralizovania o „mama hoteli“ a pohodlnosti mladých. Niekedy však povzbudí i vecnejšie diskusie o cenách hypoték či nedostupnosti obecného nájomného bývania.

Ale máme aj iné smutné prvenstvá: rovnako vysoký podiel (70 %) detí rodičov so základným a s nižším vzdelaním, ktoré u nás žijú v tvrdom materiálnom nedostatku. Prvenstvo v deprivácii najmladšej a najzraniteľnejšej kategórie detí. Štatistický riadok na internete je v prehlušenom internetovom svete v pohotovosti 24 hodín denne, no nekričí.

Bude za deti hovoriť prvý slovenský rómsky europoslanec, z ktorého zvolenia sa radujú moji rómski priatelia? Sotva. V Národnej rade SR i vo funkcii vládneho splnomocnenca pre rómske spoločenstvá bol Peter Pollák zástancom najtvrdšej pracovnej podmienenosti sociálnej dávky pre rodiny v núdzi. Presadzoval i najväčšiu bezohľadnosť voči deťom, ktoré lotéria života priviedla na svet do rodín s nízkym vzdelaním a ktoré sú odstrčené na okraj spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ľudovít Kaník #Peter Pollák #eurostat #Iveta Radičová #životné podmienky detí #EU SILC
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku