Úrokové sadzby so záporným znamienkom z peňazí uložených v bankách sa týkajú zvyčajne iba najväčších firemných klientov s vysokými zostatkami na bežných účtoch. Alarmujúce je však najmä to, že ECB neustále posúva dátum, odkedy by úroky mohli začať rásť a dostať sa do „normálu“. Ak ale väčšina krajín eurozóny vydáva dlhopisy s viac ako päťročnou splatnosťou so záporným úrokom, nádej na zvýšenie úrokov, ktoré by kopírovali aspoň spotrebiteľský cenový index, ostáva v nedohľadne.
Nástroje na odbúravanie používania hotovosti sú v každodennom živote čoraz zreteľnejšie. Boj proti hotovosti sa logicky odôvodňuje snahou o odstraňovanie čiernej (zakázaných príjmov) a sivej (nezdanených príjmov) ekonomiky. Prostriedkom na zníženie hotovostných transakcií je obmedzenie maximálnych súm, ktoré sa dajú pri platbách medzi firmami a tiež v prijímaní od zákazníkov považovať za dovolené. V niektorých štátoch je táto hranica obmedzená dokonca už len na tritisíc eur.
Druhou zbraňou proti obmedzovaniu platieb v hotovosti je znižovanie maximálnych nominálnych hodnôt bankoviek. Pokiaľ najväčšou používanou bankovkou v USA ostáva 100 dolárov (89,8 eura), v Číne 100 jüanov (13,33 eura) a v Rusku 5 000 rubľov (69,34 eura), v prípade krajín eurozóny to po novom je už iba 200 eur. Fialové 500-eurové bankovky sa v máji 2019 prestali tlačiť a budú sa postupne sťahovať z obehu. V rozpore so všeobecným trendom znižovania používania hotovosti postupuje Švajčiarsko, ktoré sa pýši úplne novou bankovkou v hodnote 1 000 frankov, čo zodpovedá 883 eurám. Vzhľadom na to, že v tejto krajine je obvyklé platiť aj drahé tovary bez obmedzenia limitom v hotovosti, nemôžeme sa u nich vydaniu obľúbených tisícoviek vôbec čudovať.
Digitalizácia finančných služieb naberá na obrátkach najmä v škandinávskych krajinách, kde firmy ani jednotlivci už v hotovosti neplatia takmer nič. Preferovanie bezhotovostných platieb umožní v prípade potreby centrálnym bankám nasadiť v „resuscitácii“ ekonomického rastu krajín trestanie všetkých majiteľov účtov v podobe záporných úrokov. Banky už dnes postupne zavádzajú okamžité úhrady, ktoré urýchlia peňažné toky, a v budúcnosti tých, čo nechajú peniaze zaháľať na svojich kontách, zaťažia mínusovými úrokmi, aby sa prostriedky rozhodli rýchlejšie minúť alebo investovať.
Niektoré scenáre predpokladajú, že by v obchodoch boli dvojaké cenovky, pričom platba v hotovosti by bola drahšia ako bezhotovostná úhrada. Naháňanie majiteľov úspor k spotrebe alebo investovaniu existovalo aj za socializmu v prípade tuzexových poukážok. Tie, čo mali vyššiu nominálnu hodnotu ako 10 bonov, sa označovali dátumovou pečiatkou. Ich platnosť sa pritom obmedzovala iba na šesť mesiacov. Zostáva len dúfať, že dnešné centrálne banky nezačnú oprašovať recepty našich finančníkov z minulého storočia.