Slabo prepojený mostík medzi oboma gramotnosťami predstavuje napríklad poistenie v nesebestačnosti, ktoré by doplnilo chýbajúce peniaze na financovanie nákladov opatrovateľských služieb pre seniorov. Doplnkové poistenia tohto typu pritom na Slovensku, na rozdiel od zahraničia, nie sú pre ich platiteľov odpočítateľnou položkou z daňového základu pri platení firemných daní ani dane z príjmu jednotlivca.
Nízka zdravotná gramotnosť má viacero príčin. V prvom rade je ňou zlá životospráva, cigarety, alkohol a zhoršujúce sa životné prostredie, v menšej miere aj zle stanovená liečba a nekvalitná zdravotná starostlivosť. Zdravotníctvo je oblasťou verejných financií, kde sa ťažko nastavujú pravidlá hry a metodika kontroly.
Mnohé vo svete štandardné lieky u nás zdravotné poisťovne nehradia, pretože náklady na jeden rok kvalitného života, ktorý pacient vďaka liečbe získa, nemôžu prekročiť zákonom určenú výšku. Tá je definovaná príliš nízko, najmä pokiaľ ide o onkologické lieky. Lieky bez kategorizácie poisťovňa neuhrádza.
To znamená, že kvalita zdravotnej starostlivosti u nás čoraz viac závisí od majetkových a príjmových pomerov pacientov. Osobitne ak berieme do úvahy štruktúru a objem výkonov, na ktorých sa podieľa priamo poistenec.
Slováci sa v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi dožívajú priemerne o štyri roky menej. Zaujímavým ukazovateľom je aj dĺžka dožitia sa jednotlivca v zdraví (DDZ). Hoci sa stredná dĺžka života (76,5 roka) u nás postupne zvyšuje, DDZ obyvateľstva sa nezvyšuje. Z rokov prežitých naplno si teda Slováci užijú aspoň o desatinu menej, ako predstavuje európsky priemer.
V prípade Česka za uplynulé polstoročie DDZ u mužov dokonca kleslo. Ľudia teda žijú dlhšie, no priemerne sú oveľa chudorľavejší, ako by sa patrilo. Z toho vyplýva, že dlhší život vykazujeme najmä vďaka zlepšujúcej sa kvalite zdravotníckej starostlivosti.
Číselne vyjadrené nádeje na dĺžku dožitia treba brať čiastočne s rezervou. Údaje sa počítajú tak, že od očakávanej dĺžky života v rokoch sa odpočíta počet rokov strávených so zdravotným obmedzením. Vzhľadom na štatistické zisťovania formou dotazníkových prieskumov môžu byť výsledky subjektívne ovplyvnené vnímaním svojho zdravia jednotlivcami, a preto ich treba brať s rezervou.
V Európe sa najvyššieho veku v zdraví dožívajú obyvatelia škandinávskych štátov a Švajčiarska. Nelichotivé výsledky za krajiny V4 by sa dali zlepšiť nielen osvetou, ale aj kvalitnejším životným prostredím. Nielen z pohľadu počtu fabrických komínov a ich škodlivých emisií do ovzdušia, no i zodpovednou prácou urbanistov, úradov a developerských firiem obmedzením možnosti tlačiť novú výstavbu bytov do blízkosti cestných križovatiek a frekventovaných ciest.