Portugalský úspech

07.06.2019 12:00

Na jeseň smerujú Portugalci k volebným urnám. Vládni socialisti sa nemusia obávať. V prieskumoch sa pohybujú výrazne nad 30 percentami a pred opozičnou pravicovou PSD si udržiavajú viac ako desaťpercentný náskok.

Ďalších desať až dvanásť percent voličov si delia dva ľavicové bloky, ktoré súčasnú menšinovú vládu socialistov podporujú.

V roku 2015 to vyzeralo inak. Voľby vyhrala pravicová PSD, no ani s podporou konzervatívnej a euroskeptickej Ľudovej strany nemala v parlamente väčšinu. Portugalsko sa pomaly spamätávalo z finančnej krízy a politiky rozpočtových škrtov, ordinovanej veriteľmi a tvrdo presadzovanej dovtedajšou pravicovou vládou.

Rozhodnutie bolo v rukách socialistov ako druhej najsilnejšej strany. Štandardným európskym riešením by bola veľká pravo-ľavá koalícia, ktorá zabezpečí pokračovanie politickej línie. Koniec koncov, podmienky „záchranného úveru“ podpísala ešte predchádzajúca vláda socialistov.

Dôveru voličov v stranu podkopali aj korupčné škandály – rok pred voľbami, v novembri 2014 bývalého premiéra Josého Sócratesa zatkli pre podozrenia z korupcie, daňových podvodov a prania špinavých peňazí.

Líder socialistov António Costa sa však rozhodol inak. Vytvoril menšinovú vládu s podporou dvoch ľavicových skupín a nastolil nový kurz: zrušil viaceré z najhorších opatrení predchádzajúcej vlády. Zastavil privatizáciu vodární a verejnej dopravy, zvrátil škrty platov a dôchodkov, obnovil kolektívne zmluvy a podobne.

Jeho ľavicoví spojenci zase rešpektovali, že korekcia kurzu sa uskutoční v rámcoch eurozóny. Lisabonská vláda sa nevzdala snahy o reštruktura­lizáciu dlhu, no chce to robiť v spolupráci s veriteľmi, nie jednostranne.

Premiér Costa dokázal navigovať krajinu strednou cestou. Na rozdiel od gréckej ľavicovej vlády Syrizy sa vyhol priamej konfrontácii s Trojkou EÚ, no nekapituloval pred jej požiadavkami. Portugalsko ukončilo svoj „záchranný program“ už v polovici roku 2014 a úspešne sa vrátilo na finančné trhy. Veritelia tak nad ním nemali priamu kontrolu.

Pomohli mu však aj vonkajšie okolnosti. Európske inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky sa chceli vyhnúť opakovaniu drámy, ktorá rok predtým ohrozila členstvo Grécka v eurozóne. Okrem toho, v polovici roku 2016, keď sa vzťahy medzi Lisabonom a Bruselom vyostrili, prišlo referendum o brexite. Hrozba šírenia euroskepticizmu a ďalších exitov presvedčili Európsku komisiu, aby volila flexibilnejší postup.

Vyplatilo sa to. Ekonomika sa vrátila na predkrízovú úroveň už v minulom roku. Na rozdiel od Talianska vyššie rozpočtové výdavky nenarušili dlhodobú stabilitu verejných financií. Súbeh fiškálnych stimulov a ekonomického oživenia v eurozóne pomohol portugalskej ekonomike, čiastočne sa napravili aj sociálne dôsledky predchádzajúcich protikrízových opatrení.

Portugalskí socialisti jesenné voľby pravdepodobne vyhrajú. Ak nezískajú absolútnu väčšinu, budú mať dosť dôvodov na pokračovanie v ľavicovej koalícii. Koniec koncov, profitovali z nej aj oni – na rozdiel od nemeckej SPD, ktorá vo veľkej koalícii s ľudovcami pokračuje v politickom páde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Portugalsko #protikrízové opatrenia #António Costa #ľavicová koalícia #reštrukturalizácia dlhu #Socialistická strana
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku