Niekto by mohol tvrdiť, že po zohľadnení dotácií na hektár pôdy a odpočte nákladov na jej nájom užívajú naši farmári pôdu na rozdiel od starých členských krajín EÚ zadarmo. To však platí najmä v prípadoch, keď zneužívajú rozdrobenosť vlastníckych práv k pôde a nízku informovanosť jej vlastníkov zväčša z radov seniorov o tom, že za hektár pôdy výbornej bonity je primerané žiadať nájomné aspoň dvesto eur za hektár.
Vyššie nájomné si môžu dovoliť platiť farmári, ktorí stavili na využívanie automatizácie, počnúc poľom a končiac kravínmi. Systémy precízneho poľnohospodárstva sa masovo rozširujú najmä vďaka výraznému znižovaniu cien senzorov. Tie v živočíšnej výrobe umožňujú permanentné sledovanie zdravotného stavu zvierat na diaľku cez počítače, zistenie zmeny v ich správaní a úpravu kŕmnych dávok či nasadenie liečiv. Výsledkom je znižovanie úmrtnosti dobytka a strát, ktoré by mohlo spôsobiť napríklad rozšírenie infekcie na celú stajňu alebo chov.
Podľa najnovších analýz spoločnosti Trexima sa digitalizácia v poľnohospodárstve najviac dostáva do praxe v oblasti navigačných systémov, senzorov, klimatizačných jednotiek a automatických kŕmnych boxov používaných v živočíšnej výrobe, prístrojov na aplikáciu dávok hnojív v rastlinnej výrobe. Veľmi málo sa však zatiaľ využívajú prístroje, ktoré zbierajú informácie o pôde a stave porastov, či nákup dronov.
Vo vyspelých krajinách s vysokými pracovnými nákladmi na zamestnanca sa začínajú na poliach používať zatiaľ v testovacej fáze roboty a traktory bez vodičov. Úloha štátu v tejto oblasti spočíva v podpore prostredníctvom bezplatného snímkovania osevných plôch, poskytovania bezpilotných lietadiel alebo obstarávania softvéru, ktorý dokáže poradiť farmárom so správnym načasovaním zapojenia závlah, intenzity a zloženia zmesí na hnojenie plôch alebo zásahov do pôdy, ktoré by mohli pomôcť k zvýšeniu výnosov a kvality produkcie.
Poskytovanie pomoci poľnohospodárom sa v minulosti často minulo účinkom. Ako príklad môže poslúžiť bratislavská mestská časť Rusovce, kde štát pred viac ako dvoma dekádami zbytočne vynaložil desiatky miliónov korún na obnovu ovocných sadov. Tam však už dnes stoja stovky novostavieb rodinných domov, na ktorých zarobili šikovní developeri. Nie nadarmo platí pravidlo: „Nedávajte hladnému rybu, naučte ho radšej ryby chytať.“
Toto poučenie platí nielen pri financovaní digitalizácie poľnohospodárstva. Okrem priamych dotácií a úľav na spotrebnej dani pri zelenej nafte by tiež farmárom pomohlo zrušenie zdravotných a sociálnych odvodov pri zamestnávaní nedostatkových brigádnikov na sezónne práce pri zbere úrody v sadoch. Zároveň by dotácie mali zohľadňovať aj ekologické aspekty, čo sa v súčasnosti neberie do úvahy.