Máme krv Sudáncov na rukách?

18.06.2019 14:00

Sudán je po týždňoch sľubných protestov za demokraciu na pokraji chaosu. Vzdialená africká krajina, ktorá sa nás netýka? Svoj diel viny na tamojšom stave majú aj slovenské firmy.

Ulice a námestia hlavného mesta Chartúm zaplnili ľudia, ktorí žiadali civilnú vládu, demokraciu, právny štát. Svet obleteli zábery žien, ktoré horlili na improvizovaných rečníckych pódiách. A stalo sa niečo nečakané, v apríli pod tlakom protestov odstúpil diktátor Umar Bašír.

Radosť netrvala dlho, moc prebrala vojenská chunta, ktorá nariadila protestujúcich rovno postrieľať. S desivým odpočtom – okolo stotridsať mŕtvych, ich telá sa našli pohádzané v Níle, desiatky žien boli znásilnené, stovky zranených.

Tomuto dianiu v Sudáne však predchádza etapa. V nej sme hrali úlohu, ktorá je svojím spôsobom príznačná súčasnému kapitalizmu. Za tridsaťročnej Bašírovej vlády sa začal dlhý a krvavý konflikt v provincii Darfúr, kde vláda podporovala vraždiace komandá tzv. džandžavídov, ktorí terorizovali miestne kmene. Zabili vyše tristotisíc ľudí, milión z týchto jatiek utieklo. O Darfúre totiž začali kolovať správy, že by tam mohla byť ropa, a to si vládne kliky nechceli nechať ujsť.

Samo osebe by tento smutný konflikt zapadal do predsudkov o skorumpovaných afrických lídroch a bludnom kruhu násilia, z ktorého sa tieto krajiny nedostanú. Ale dopomohli im externé faktory. Pôsobili tu aktívne zahraničné korporácie, ktoré sa z neprehľadnej situácie snažili profitovať.

Cesty, ktoré postavila americká ropná spoločnosť Haliburton, bez jej výčitiek rebeli používali na vypaľovanie a mučenie v inak nedostupných dedinách. Kanadská firma Talisman stála dokonca pred súdom za obvinenia, že pomáha sudánskej vláde pri pálení kostolov a vraždení miestnych kňazov, aby sa tým zrýchlil proces budovania infraštruktúry potrebnej na ťažbu ropy. Akurát, že tam bývali ľudia, ktorí sa s tým úplne nestotožňovali. Pod kritikou ľudskoprávnych organizácií odišla zo Sudánu iná, švédska firma.

Druhým nezanedbateľným faktorom je, že niekto na tomto konflikte dobre zarábal predajom zbraní. Tu ide o priamu úmeru. Čím viac prítomných zbraní, tým konflikt dlhšie trvá a tým väčšie utrpenie spôsobuje. Sudánskej chunte dodávajú zbrane okrem iných Saudi, „strategickí partneri Západu“, ktorým sa zase na oplátku chodia podlizovať európske kráľovské rodiny, aby firmám vo svojich krajinách vylobovali miliardové kontrakty na stíhačky. Pritom Slovensko bolo za posledných dvadsať rokov tretím najväčším dovozcom zbraní do Sudánu z celej Európskej únie!

Aj takto sa vyrába migrácia. Nie je to tým, že by sa Sudánci „dostatočne nesnažili“ bojovať za svoju vlasť. Brutalita, s ktorou sa pri zápase o demokraciu stretávajú, je príšerná, no pomôcť im nie je neskoro.

Dajú sa zmraziť všetky účty a peniaze sudánskej verchušky uložené v EÚ. Tak isto zverejniť čiernu listinu členov prechodnej vlády implikovaných v násilí, vytvoriť ekonomický tlak, aby si dobre rozmysleli, či chcú krvavý kúpeľ miestnych za cenu ekonomickej izolácie štátu. A, samozrejme, úplné zastavenie dodávok zbraní Saudom, pretože máločo je hnusnejšie, ako profit firmy založený na vraždení a utrpení iných.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sudán #Umar Bašír #vojenská chunta #Darfúr #komandá džandžavídov #dovoz zbraní zo Slovenska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku