Progresívne formy života

Všetkých spoluobčanov sa v súčasných chvíľach zmocňuje neobvyklá radosť, ktorú na Slovensko privliekli voľby. Napríklad v Bratislave pred tými komunálnymi sľubovali, že strašne zlepšia dopravu, no po voľbách zatiaľ dokázali zabezpečiť iba neobyčajnú záľahu komárov.

23.06.2019 10:00
debata (8)

Ísť po zotmení do mesta predstavuje pomerne nedobrovoľné hromadné darcovstvo krvi. Celkom neprotirečí tradícii, lebo podobným spôsobom k nemu viedla sošné dievky z okresu svojho času aj taká dosť perverzná aristokratka Alžbeta Báthoryová. Lenže vtedy to bolo jednak kedysi, a navyše to bolo iba kdesi v Čachticiach, teda nie v hlavnom meste.

Zástupca primátora sľúbil čosi také, že príslušné brigádničky budú komárom rozdávať antikoncepciu, aby ich v ďalšej generácii toľko nepribúdalo. Ale dodajú im jej iba trochu, aby ňou netrpeli lastovičky, ktorých vraj tiež ubúda. Ostatní si majú navliekať sieťky, ako poradil, čo ich vraj spoľahlivo pripraví na ťažké orientálne burky budúcnosti, ktoré nikdy nijaký komár nepreštipne.

Zásadnú zmenu v Bratislave po voľbách si všimla i postaršia spoluobčianka, ktorá vie o živote viac ako my, lebo každý večer „venčí“ psa: „Však aj tí mladí! Viete, kedysi sa tu na tých lavičkách aj bozkávali! Ale dnes? Vôbec nie! Už sa iba navzájom striekajú repelentmi! Čo len s nami bude? Veď celá naša demografická krivka takto o chvíľu odíde kamsi do kôpru!“

Nemám kôpor veľmi rád, lebo som párkrát jedol miestne potraviny v Grécku. Možno preto mi prišlo aj demografickej krivky, no najmä mladých ľudí, čo sú s ňou ešte pomerne úzko spojení, nesmierne ľúto. Chvíle šťastia, ktoré spoluobčania takto spolu prežívajú, v súčasnosti pretínajú iba trúchlivé tóny kvílivého žalospevu predsedu OĽaNO Igora Matoviča, pretože poslankyňa Veronika Remišová sa napokon definitívne rozhodla. Fakticky nemala šancu.

Ak by sme si to mohli predstaviť ako scénu z opery, hoci do značnej miery takej tej „mydlovej“, o súcu stranícku nevestu sa uchádzali dvaja rúči chasníci. Jeden takpovediac trčal ako traktorista so sprostým slovníkom z burgyňových polí, čo na západnom Slovensku dodnes vypĺňajú úzke medzery medzi rozličnými automobilkami, voňajúc v gumových čižmách bežnými poľnohospodárskymi produktmi, navyše v starom aute vedenom panovačnou, proti plateniu daní prísne zameranou matkou.

Druhý, naopak, voňajúci čerstvým leteckým benzínom a materinou dúškou z takej tej zubárskej lúky, na ktorej romanticky sedával desiatky rokov. Elegantný podtatranský letec. No vraj sľúbil, teda ako budúci premiér, celkom z ničoho nič vyvolenej kreslo ministerky vnútra. Nebolo to celkom fér, lebo, ako sa Matovič domnieva, poslanci by sa nemali z hnutia „zbabelo“ kradnúť.

Ale Andrej Kiska nikdy nenapadol Ameriku tak náhle ako líder OĽaNO alebo svojho času Japonci. Preto si trpiaci Matovič napokon sám pripravil ten najkrutejší politický osud, aký by sme si vôbec mohli predstaviť: „Dobyl Ameriku, no stratil Veroniku!“ Že by aj takto mohla neviditeľnú ruku trhu umocniť sila obyčajného podtrhu?

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #komáre #Andrej Kiska #Igor Matovič #Veronika Remišová