Benefity z donútenia

Podnikatelia na Slovensku sa čoraz viac sťažujú na vládne balíčky, ktorými ich štát donútil vyplácať zamestnancom viac peňazí vo forme príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, či uhrádzať rekreačné poukazy. Prvé dva z nich sa pritom odvodzujú od minimálnej mzdy, ktorej výška sa im zdá neprimerane vysoká. Najmä preto, že ľudia s minimálnou mzdou sú vhodní len na prácu s minimálnou pridanou hodnotou.

24.06.2019 16:00
debata (1)

Príplatky za nadčasy, nočné alebo cez víkend sa vo vyspelých štátoch poskytujú z riadnej tarifnej mzdy zamestnanca, a nie z minimálnej mzdy. Ak by sme teda prijali obvyklé štandardy príplatkov z viacerých krajín EÚ, položilo by to našich podnikateľov na lopatky? Pokiaľ v Rakúsku drvivá väčšina zamestnancov dostáva v plnej výške 13. a 14. plat s výraznými daňovými a odvodovými úľavami, u nás o dvoch platoch do roka väčšina zamestnancov môže iba snívať.

Od 1. januára sa na Slovensku znížila DPH na ubytovacie služby v cestovnom ruchu. Zníženie dane sa odzrkadlilo v poklese výberu DPH, ale nie na cenách konečnému zákazníkovi. Podľa štatistických údajov ubytovacie a stravovacie služby k máju 2019 medziročne zdraželi o viac ako štyri percentá. V susednom Rakúsku, naopak, DPH na ubytovanie v tom istom čase ako nástroj na zvýšenie výberu daní a znižovania verejného dlhu tejto alpskej krajiny zvýšili z 10 na 13 percent!

Ku konsolidácii prispievajú na rozdiel od nás aj firmy zdaňovaním zisku, keď dividendy v Rakúsku podliehajú 25-percentnej dani, hoci naši podnikatelia frflú aj na súčasné 10-percentné zaťaženie.

S nákladmi firiem na rekreačné poukazy uhrádzané zamestnancom sa priemyselné zväzy na Slovensku zastupujúce zamestnávateľov pripravujú vyrovnať presadením legislatívnych zmien, ktoré umožnia ich čerpanie vo firmách aj zo sociálneho fondu. Ten tvoria vo výške 0,6 až 1,5 percenta povinne z objemu vyplatených miezd a platov.

Z týchto peňazí by sa firmy alebo ich odbory mali usilovať získať pre svojich zamestnancov benefity, ktoré nepodliehajú daniam ani odvodom. Teda predovšetkým dať čo najviac z fondu na dotácie obedov, sociálnych výpomocí dlhodobo chorým pracovníkom a podobne, pretože rekreačné poukazy nepodliehajú daniam ani odvodom aj teraz, keď sa zo sociálneho fondu neuhrádzajú.

Ak však poslanci Národnej rady schvália možnosť čerpania peňazí na rekreačné poukazy zo sociálneho fondu, ostane v nich menej prostriedkov na iné sociálne účely. V praxi by sme to mohli prirovnať k dvakrát darovanej rovnakej veci. Názorne to pripomína matku, ktorá dala dieťaťu čokoládu, pričom tú dostalo od nej už predtým, no nestihlo ju zjesť. Aj v tomto prípade účel svätí prostriedky.

Peniaze v sociálnom fonde predstavujú riadny účtovný daňový výdavok firmy rovnako ako uhrádzanie rekreačných poukazov. Ak sa do zákona dostane možnosť hradiť rekreačné poukazy zo sociálneho fondu, pôjde to na úkor zamestnancov. Zároveň to bude dokazovať, že viac ako na ľuďoch, ktorí žijú iba z mesačne vyplácaných pracovných príjmov, poslancov zaujímajú záujmy podnikateľských lobistov, ktorých jediným cieľom je maximalizácia zisku za každú cenu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #podnikanie #podnikatelia