Zamestnanec alebo živnostník?

01.07.2019 16:00

Odpoveď na otázku, či je lepšie pracovať na živnosť, alebo mať riadnu pracovnú zmluvu, nie je jednoznačná. Závisí od výšky dosahovaného príjmu, charakteru vykonávanej práce a miery zodpovednosti v súvislosti s výkonom činnosti, ktorá je u živnostníkov oveľa vyššia ako v prípade zamestnancov.

Mnoho remeselníkov na Slovensku pracuje formou živnosti, pretože riadnu pracovnú zmluvu im firmy nechcú ponúknuť, odvolávajúc sa na nevyhnutnú flexibilitu v podnikateľskej činnosti.

Najdôležitejším argumentom pri posudzovaní rozdielov v práci na živnosť so zamestnaním na pracovnú zmluvu je otázka daňovo-odvodového zaťaženia. Firmy radšej na prácu najímajú živnostníkov, pretože takto dokážu šetriť peniaze za mzdy a majú možnosti posúvať lehoty platieb. Pokiaľ zamestnanec sa vo väčšine prípadov môže spoľahnúť, že výplatu dostane každý mesiac, pri živnosti musí počítať s tým, že je závislý od platobnej ochoty a solventnosti obchodného partnera, ktorému fakturuje svoje pohľadávky.

Daňové a odvodové zaťaženie pracovného príjmu zamestnanca celkovo s odvodmi zamestnávateľa predstavuje 47 %, pričom u živnostníka s brutto príjmom do 22-tisíc eur ročne iba 14 %. Pri tých istých pracovných nákladoch tak živnostníkovi zostáva pri rovnakom hrubom príjme výrazne viac ako zamestnancovi. Porovnanie však môže byť trochu klamlivé, pretože živnostník platí zvyčajne nízke odvody a bude mať po skončení pracovnej činnosti nízky, často iba minimálny dôchodok.

Hranica ročného príjmu, od ktorej vzniká povinnosť platiť živnostníkovi zdravotné odvody, predstavuje v súčasnosti 5 724 eur. Živnostníci s ročným príjmom pod touto magickou príjmovou čiarou sociálne odvody neplatia. To znamená, že nie sú dôchodkovo poistení a obdobie podnikania sa im nezohľadní pri výpočte ich penzie. V praxi pritom často ide o živnostníkov, ktorí dobre zarábajú, ale oficiálne vykazujú také nízke príjmy, že z nich musia platiť iba zdravotné, ale nie sociálne odvody. Sem môžeme zaradiť aj umelcov v slobodnom povolaní, ktorí majú dlhšie časové obdobia, keď im nevzniká povinnosť platiť sociálne odvody. Nie je preto žiadnou zvláštnosťou, že dostávajú extrémne nízke penzie, z ktorých nedokážu vyžiť.

Konfrontáciou práce na živnosť s prácou vykonávanou v zamestnaneckom pomere sú tiež parametrické nastavenia minimálneho dôchodku. Tie sa týkajú v celoslovenskom meradle málopočetnej skupiny ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu, ale zároveň väčšiny domácich živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Systém je u nás nastavený tak, že minimálny dôchodok sa týka aj živnostníkov s nízkymi príjmami, ktorí si viac ako 30 rokov platili sociálne odvody v minimálnej zákonne upravenej výške.

Vo vyspelých krajinách EÚ takúto neželateľnú solidaritu zamestnancov so živnostníkmi riešia napríklad tak, že dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb majú úplne oddelené od dôchodkového poistenia zamestnancov. Na takéto rapídne zmeny však na Slovensku neexistuje spoločenská ani politická klíma.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanec #odvody #živnostník #dôchodky #daňovo-odvodové zaťaženie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku