Víťazi skrytej inflácie

09.07.2019 14:00

Spoločná európska mena zažila od roku 2008 viac prehier ako víťazstiev. Na tom sa zhoduje väčšina uznávaných ekonómov. Vývoj eura po finančnej kríze z roku 2009 dnes pripomína pacienta po infarkte, ktorého zdravotný stav si vyžaduje užívanie veľkého množstva liekov v podobe záchranných dáždnikov ECB pod skratkami EFSF, EFSM, ESM.

Tieto neštandardné opatrenia spolu s mínusovými úrokmi vytvárajú straty sporiteľom v bankách a radosť veľkým finančným skupinám, ktoré si požičiavajú peniaze cez vydávanie nezabezpečených dlhopisov. Majitelia úspor tak podstupujú čoraz väčšie riziko v snahe uchovať si kúpnu silu peňazí, ktoré nechcú hneď minúť, ale odložiť si ich do budúcnosti.

Podľa spoločnosti Trust Investment dosiahla priemerná miera medziročnej inflácie v Českej republike za uplynulé štvrťstoročie 6,62 %. Tento údaj treba brať s rezervou, lebo nie je očistený o obdobia rokov 1991 a 1993, keď ekonomiku trápila cválajúca dvojciferná inflácia. Miernejšiu infláciu za uplynulých 25 rokov vykazuje Rakúsko, kde sa ceny zvýšili priemerne o 3,25 % ročne. Eurozóna ako celok dosahovala za svoju existenciu od roku 1999 priemernú infláciu 1,72 %, pričom inflácia za uplynulých 12 mesiacov na Slovensku dosiahla 2,7 %.

Z uvedených dôvodov sa preto čoraz častejšie objavujú úvahy o vypovedacej schopnosti ukazovateľov inflácie. Index spotrebiteľských cien napríklad neobsahuje položku nákladov na prenájom nehnuteľnosti alebo trebárs rast cien nehnuteľností v mestách nad 50-tisíc obyvateľov. Viac ako miera inflácie dražejú najmä služby a energie, ktoré nemôžu byť predmetom lacného dovozu alebo sa nedajú skladovať.

Spotrebitelia v EÚ sú vo všeobecnosti chlácholení nízkou úrovňou inflácie. Jej priemernú hodnotu sa pritom snaží ECB cielene zvýšiť kvantitatívnym uvoľňovaním na dve percentá ročne. To znamená, že vo viacerých krajinách eurozóny vrátane Slovenska inflácia porastie pravdepodobne nad tri percentá ročne. To znamená, že klienti s úsporami v bankách môžu oprávnene kritizovať ECB, že svojou peňažnou politikou znehodnocuje čoraz viac kúpnu silu ich finančných rezerv, čo je v priamom rozpore so štatútom ECB.

Návrat k normálnemu stavu, keď ECB zruší pumpovanie extrémne lacných peňazí pre poskytovanie úverov na podporu investícií a spotreby a zvýši úroky nad úroveň inflácie, sa stále a opakovane odkladá. Dôvodom sú najmä obavy, že sa naruší krehký ekonomický rast. Zároveň tu existuje snaha ECB, aby najviac zadlžené štáty eurozóny dostali ďalší priestor na znižovanie svojich verejných dlhov. Tie z nich, ktoré nie sú riadené populistickými vládami, využívajú súčasné dobré časy nielen na znižovanie dlhov v pomere k výkonu ekonomiky (HDP), ale dokonca aj zníženie absolútnej výšky naakumulovaných verejných dlhov.

Slovensko vďaka zavádzaniu širokého spektra sociálnych balíčkov patrí ku skupine krajín, ktorá dlh znižuje iba v pomere k HDP, pričom jeho absolútna celková hodnota permanentne rastie. Štvrťstoročie zadlžovania našej krajiny sa teda zatiaľ reálne neskončilo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#inflácia #verejný dlh #sociálne balíčky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku