Zbohom baniam

11.07.2019 14:00
Saša Uhlová
Česká novinárka Saša Uhlová. Autor: ,

V pondelok sa skončil tretí Klimakemp - akcia, ktorá sa usiluje upozorniť na to, že ťažba fosílnych palív by mala byť už dávno minulosťou. Hnutie Limity sme my, ktoré Klimakemp usporadúva, dokázalo upozorniť na problém, ktorý začíname hmatateľne pociťovať aj v našich krajinách.

Tentoraz si na akciu vybrali elektráreň Chvaletice. Iróniou osudu je, že práve tá dostala začiatkom mesiaca od pardubického hajtmanstva výnimku, aby mohla vypúšťať nadlimitné množstvo oxidov dusíka a zostatkovej ortuti. Pritom výber miesta vykonali Limity sme my dávno predtým, ako sa o tomto benefite pre elektráreň vedelo.

Problém spaľovania fosílnych palív a ťažby uhlia nie je síce lokálny, ani len česko-slovenský, ale príklady z oboch našich krajín ukazujú, ako iracionálne dokážeme k niektorým otázkam pristupovať. Zatiaľ čo v Česku sa takmer nedebatuje o tom, že bez porušovania bezpečnosti práce a následných nešťastí a úmrtí by sa ťažba uhlia vôbec neoplatila, na Slovensku sa ťažba tvrdo dotuje. Pritom by peniaze z dotácií dávno mohli slúžiť jednak na rozvoj alternatívnych zdrojov energie, jednak na útlm ťažby, ktorý by nezabúdal na sociálne hľadisko.

Baníci nebývajú spojencami ekologických aktivistov. Prirodzene sa boja o prácu. Napriek tomu sa aj medzi nimi nájdu takí, ktorí o útlme ťažby hovoria. Vedia, aká je to ťažká a zdravotne náročná práca a perspektívne sa nebránia, že skončí. Ťažbou ničíme planétu, životné prostredie, ale aj zdravie a životy baníkov. S dlhom, ktorý svojím nezodpovedným konaním vytvárame, by sme mali niečo robiť. A pri uvažovaní o tom, čo by to niečo malo byť, by sme mali začať práve u baníkov.

Veľká téma fosílnych palív nesmie zatieniť „malú“ tému človeka, ktorý príde o prácu. Zaoberať sa konkrétnym človekom, pre ktorého koniec ťažby znamená stratu práce; človekom, ktorý má často podlomené zdravie, by malo byť rovnako prirodzené, ako pripustiť, že ťažba uhlia je už dnes slepá ulička.

Ak nám nebolo zaťažko posielať ľudí fárať, ničiť si zdravie a dotovať ťažbu miliónom eur ročne, nemalo by nám byť ani zaťažko vyplácať mzdu tým, ktorí prekročili istú vekovú hranicu a už fárať nebudú. Rekvalifikácie a nové pracovné miesta môžu byť dobrou cestou pre mladších, starší by si mohli užívať niečo na spôsob predčasného dôchodku pri zachovaní plnej mzdy.

Niektoré ťažobné spoločnosti mali už skôr odložené peniaze na utlmovanie ťažby aj rekultiváciu krajiny. V ostravskom regióne sa tieto peniaze, žiaľ, záhadne dokotúľali do rúk akcionárov, a dnes preto celý sociálny problém regiónu stojí na štáte alebo celej spoločnosti. V časoch, keď sa ťažba bohato vyplácala, zisky plynuli ťažiarom. Dnes, keď sa vyplácať prestáva, sa náklady presúvajú na nás daňových poplatníkov.

Prostriedkami sa v diskusii o energiách argumentuje často, ale väčšina ľudí nevie, že za posledných desať rokov vzrástli vládne dotácie do fosílneho priemyslu krajín G20 na 147 miliárd dolárov ročne. To preto, aby fosílne palivá zostali konkurencieschopné voči obnoviteľným zdrojom energie. Preto je diskusia o tom, kde brať peniaze na čo najsociálnejší útlm ťažby, vlastne smiešna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životné prostredie #baníctvo #ťažba fosílnych palív #zatváranie baní
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku