Za svoj spoločný cieľ stanovili všetko možné od demokracie a slobody cez rešpekt trhovej ekonomiky a právneho štátu až po ochranu ľudských práv. Akurát neobsahuje ani slovíčko o sociálnej politike, ktorá sa, pochopiteľne, vôbec nedá stotožniť iba so slovami o podpore rodiny.
To, samozrejme, nechýbalo ani ostatným opozičným stranám z pravicového spektra, ktoré pri vytváraní takejto prečudesnej koalície zostali stáť bokom. Zato sklamaní kiskovci darmo hľadali v prijatom texte exaktné vylúčenie spolupráce so Smerom, SNS a s „extrémistami“, matovičovci zase tvrdý boj proti korupcii a Richard Sulík pribehol s tézou, že pred parlamentnými voľbami predsa netreba parafovať nijaké dohody.
Z programových záležitostí sa jej autori najviac venujú problému, ako budú riešiť (aj po voľbách) diametrálne rozdielne názory na kultúrno-etické otázky. Zrejme od legalizácie partnerstiev homosexuálov (PS) až po razantné sprísnenie zákona o interrupciách (KDH).
Vari preto v texte najpodrobnejšie rozoberajú inštitút „zmierovacieho konania“. Tým sa majú vo volebnej kampani zamedziť útoky jednotlivých predstaviteľov zmluvných strán pri verejných vystúpeniach proti sebe. Ak by si predsa len mali vojsť do vlasov, tak iba za zatvorenými dverami.
Ako dobre vieme z dejepisu, v minulosti sa uzatvárali všelijaké pakty o vzájomnom neútočení, ktoré obyčajne prinášali i kadejaké tajné klauzuly. Napokon sa však aj tak obyčajne ich signatári ocitli na opačných stranách frontu.