Rôznorodosť názorov síce obohacuje, no prinajmenšom v politickej sfére brzdí konsenzus. A preto treba voliť tak, aby bola možná spolupráca zastupiteľstva s primátorom.
V Bratislave sa to podarilo. No to, čo vedenie tamojšej radnice a jeho voliči vnímajú ako dobré, na celoštátnej úrovni dosiaľ vyvolávalo paniku. Ak dajaký politický subjekt získal väčšinu v parlamente, podnietilo to vlny obáv z návratu „vlády jednej strany“ a konca demokracie. Napriek značnej decentralizácii moci, silným kompetenciám obecnej samosprávy a dôležitému slovu zamestnávateľov, odborov a ďalších partnerov v legislatívnom procese.
To, že niektoré kľúčové princípy, ku ktorým sa Slovensko hlási a od dodržiavania ktorých tu závisí pokojný a plnohodnotný život, sa chronicky dodržiavajú iba polovičato a že časť obyvateľov má ku kvalite živote ďaleko, nie je tajomstvom.
Tým nie je ani to, že za touto nedbalosťou nie je len nedostatok zdrojov, ale aj politickej vôle, ktorý sa dá pripísať neochote riskovať stratu sponzorov a volebné preferencie. Takéto krátkodobé ohľady zatiaľ viedli k vyšumeniu sociálneho potenciálu väčšiny rozvojových stratégií, pravda, ak taký potenciál vôbec mali.
Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska, ktorá je od minulého týždňa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa od predchádzajúcich obdobných dokumentov líši v niekoľkých zásadných otázkach. Je silne zakotvená v Agende OSN a premietnutí na naše podmienky. Pripravovala sa participatívne, diskutovali o nej i mladí ľudia, ktorých sa budúcnosť Slovenska týka najviac. Viaceré opatrenia, ktoré navrhuje, boli roky odmietané. Týka sa to aj návratu princípu garancie životného minima pre každého či bývania ako základnej potreby.
Výraz verejný záujem býva u nás často iba rétorickým trikom. Odvykli sme si o ňom hovoriť a hľadať jeho konsenzuálnu podobu. Vízia ju ponúka. Zároveň priznáva, že nám chýba legislatíva, ktorá by všetkých mocných dôsledne zaväzovala konať v súlade s verejným záujmom a neklásť ho bokom v snahe pochlebovať verejnej mienke.
Najzásadnejšou zmenou je preto návrh reformy riadenia rozvoja spoločnosti. V záujme kontinuity uskutočňovania strategických programov má obmedziť zdroj krátkozrakosti – negatívne vplyvy politického cyklu. Vízia konkrétne približuje spôsob a dizajn zavádzania integrovaného „strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej správy“ a premeny organizačného i právneho rámca vrátane prijatia nového zákona o rozvoj spoločnosti.
Zrejme nie prepracovaná sociálna dimenzia rozvoja, no práve navrhovaná reforma spravovania krajiny vyvolá najväčšie škrípanie zubov a odpor. Dá sa očakávať, že sa vyroja ironické ponášky na socialistické päťročnice či výkriky o hrozbe totality.
Ide o náročnú výzvu. Obávam sa, ako obstojíme. Rečniť o kvalite života pre všetkých je oveľa ľahšie, ako organizačne a právne zabezpečiť, že konečne potiahneme za jeden povraz v súlade s týmto cieľom.