Spočiatku nás to zaskočilo, čo budeme robiť, akcie mali byť pre školákov! A tak sa hráme, spievame, tancujeme… Niekedy mám pocit, že robíme podujatie pre maminky. A celkom im rozumiem. V škôlke sú prázdniny. Alebo žiadna nie je, mama je predsa s mladším súrodencom na materskej. Áno, dovolenke.
Bola som doma s oboma deťmi tri roky. Pamätám si, aká som bola večer šťastná, že je deň za nami a dieťa v posteli. Aj aká som bola vďačná za spoločnosť, pomoc, za to, keď ma niekto vystriedal. Najmä si však pamätám zvláštny pocit samoty, lebo ten krpec stále niekde vedľa mňa bol a ja som bola iba jeho, pre mňa akoby nebolo nič. Potom sa ku mne pridala sestra, narodil sa jej syn Jurko a dni nám plynuli spolu. Spolu sme kočárovali, prebaľovali, kŕmili, varili, jedli, spali.
Každé ráno sme chodili na kávu do nemocnice k automatu, sedeli na lavičke, potom na cintorín, po ceste nákup, keď boli deti staršie park alebo ihrisko. Ihrisko bolo takmer vždy zúfalstvo.
Doma… Syn nechcel byť v ohrádke s hračkami, ale chcel ju tlačiť po izbe. Ak to nešlo, reval. A chcel ju tlačiť stále. Dcéra všade liezla a padala. Len čo som sa otočila, už bola na stoličke alebo z nej letela dolu hlavou na zem… Však to poznáte!
Dnes mamy chodia s detičkami všade a nevedia si predstaviť, že niekedy to nešlo. My staršie ročníky nerozumieme tomu všade. Dokonca na demonštráciách majú mamy s deťmi detské kútiky! Ak treba horieť za správnu vec, treba horieť, nikto sa nebude vyhovárať na dieťa. Dojčí sa všade, kde sa nedojčí, nie je to baby friendly! O všetkom, čo sa týka detí a ich výchovy sa diskutuje. Niektoré fb stránky, napríklad súkromné profily mediálne známych mamičiek, sú nevyčerpateľnou studnicou múdrosti. Kam chodiť, kam nejsť, lebo to nie je momentálne in, čo nosiť, kedy spať, čo deťom čítať, čo nikdy, na ktorú demonštráciu, koncert, samozrejme, s dieťaťom…
Zo sociálnej siete som sa odhlásila, no vždy som si pri čítaní takého naspídovaného mamičkovského statusu spomenula na seba so sestrou ako sme ráno čo ráno štrádovali do nemocničného bufetu – dážď, slnko, sneh – a tešili sa jedna na druhú, tešili sa na ľudí, vďačné za bezbariérový nemocničný prístup k automatu na kávu, lebo cukráreň bola ráno zatvorená, a okrem toho, bola taká malá, že by sme ju našimi deťmi, vozíkmi, lopatkami a traktormi celú zapratali. (Je doteraz, dnes je však baby friendly, a my staršie ročníky dávame tuším prednosť káve niekde v pokoji, časom asi skončíme pri nemocničnom automate.)
Chcela som napísať, že mamám rozumiem a že sa teším na utorky, že sme dnes vymysleli sranda akciu o doprave, budeme si kresliť dopravné značky, budeme spievať o vlakoch, možno si z leporel urobíme cestu a, ozaj, všetci dostanú knižničný vodičský preukaz. Nezabudnite, v utorok u nás v detskom!
P.S.: Automat na kávu nemáme, kávu si prineste!