„Zo začiatku sme si predstavovali, že budeme variť len pre bezdomovcov," rozprávali mi dobrovoľníci zo Zdarmákov, ako ich samotných prekvapilo, koľko ľudí má nedostatok jedla. Pri rozdávaní jedla sa začali stretávať napríklad s dôchodcami, ktorým správca alebo exekútor nechajú tak málo, že majú sotva na bývanie. Alebo majú dôchodky také nízke, že im po zaplatení nájomného zostane na jedlo pár korún na deň. „O sociálne dávky žiadať nebudem," hovoria niektorí a vysvetľujú, že celý život pracovali, nikdy nič od nikoho nechceli a zrazu sú v situácii, že bývajú hladní. Životné trajektórie týchto ľudí sú rôzne, niektorí sa ocitli na ulici, ďalší sa ešte držia v bytoch, v ubytovniach alebo v prístreškoch, no spája ich to, že nepohrdnú teplým jedlom.
Aktivita je to bohumilá, napriek tomu sa nie všade stretáva s porozumením. Ľudia, ktorým prekáža, že sa jedlo rozdáva na verejnom priestranstve a nahlas sa hnevajú, že by tí hladní predsa mali pracovať, poukazujú na jedno z najboľavejších miest ponovembrového vývoja v našej krajine (možno dokonca v našich krajinách). Je ním nedostatok solidarity s tými, ktorí sú na tom ešte o niečo horšie. Je veľa ľudí, ktorým sa nežije ľahko, stretávajú sa s nízkymi mzdami, existenčnou úzkosťou, dlhmi a exekúciami.
Kolektívne zlá sociálna situácia sa napriek tomu nepremieta do výsledkov volieb tak, že by hlasovali za strany so sociálne citlivým programom a s návrhmi, ako efektívne brániť pádu na sociálne dno. Takých strán, pravdaže, síce veľa nie je, napriek tomu jasne vidíme, že úspechy slávia skôr tie, ktoré ponúkajú program, ako tých dole ešte viac ponížiť. Často to robia rasistickou rétorikou. A ľudia sa potom čudujú, že opatrenia, ktoré predsa mali byť „proti Cigánom“, dopadnú práve na nich.
Na popud občanov z Vítkovíc v Ostrave začala radnica rukami polície dobrovoľníkov z Food not bombs šikanovať. Napríklad preto, že nemajú potravinársky preukaz. To je taký zdrap papiera, ktorý dostanete u lekára, keď zaplatíte niekoľko sto korún. Často vám ani neurobí žiadne testy, či netrpíte nejakou chorobou, nikto vás neskúša zo znalostí hygieny, a máte ho potom už do konca života. Je to byrokratický nezmysel, ktorý by bolo dobré buď nastaviť úplne inak, alebo najlepšie zrušiť. Je totiž celkom nanič, či dokonca škodí, pretože napríklad slúži na to, aby ľudia nemohli iným ľuďom dávať jedlo.
Občania, ktorí sa na zhromažďovanie bezdomovcov na verejnom mieste, teda pri vlakovej stanici, sťažovali, môžu byť spokojní. Aspoň kým sa sami nedostanú do situácie, keď budú za nezištnú pomoc iných sami vďační.