Invázia trabantov

29.07.2019 16:00

Leto pred tromi desaťročiami bolo horúce nielen pre ročné obdobie, ale aj pre politické turbulencie v krajinách socialistického tábora.

Železnou oponou uzavretý tlakový hrniec totalitných štátov s monopolom vlády jednej strany začal výrazne púšťať paru už od konca roka 1988 najskôr v Poľsku. Tam sa v máji 1989 konali prvé slobodné voľby, v ktorých tamojšia robotnícka strana utrpela osudovú porážku.

Dlho potlačovanú túžbu po slobode bolo vtedy najviac vidno na osude občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Tí mali v časoch socializmu v porovnaní s Maďarmi, Poliakmi či občanmi ČSSR oveľa menej možností porovnávať život z vonkajšej strany hraničných ostnatých drôtov, ale trebárs aj betónových múrov Západného Berlína. Československo hľadalo recept v opatrnom začatí povoľovania drobného súkromného podnikania a umožnením cestovať na Západ aj bez devízových prísľubov ŠBČS. Namiesto nich už postačovalo úradné zloženie daru nášmu občanovi aspoň 20 dolárov cudzincom.

Testovanie otvárania železnej opony sa začalo v máji 1989 najskôr Maďarsko na rakúskych hraniciach, čo využili desaťtisíce občanov NDR na živelné úteky na slobodu do západného Nemecka. Mnohí sa narýchlo rozhodli emigrovať obsadením veľvyslanectiev v Budapešti a Prahe, ktoré sa stali dlhodobými parkoviskami pre tisíce bakelitových trabantov či wartburgov takisto s dymiacimi dvojtaktnými motormi.

Odhodlať sa prejsť poľnú cestu pri rakúskej hranici v Maďarsku alebo preliezť plot ambasády v Prahe treba vnímať optikou vtedajšej reality života bežných ľudí vo východnom Nemecku, kde na kúpu nového auta museli čakať prinajmenšom pätnásť rokov v poradovníku. NDR bola jedinou krajinou socializmu, kde sa podstatná časť mladých ľudí vydávala a ženila s mosadznými obrúčkami. Výrobky zo zlata sa dali obstarať len s podmienkou odovzdania protiváhy iného zlomkového šperku. Dvojročné poradovníky boli aj na nábytkové steny alebo spálne.

Obyvatelia NDR mohli voľne získať cestovný pas a cestovať do krajín s tvrdou menou len od veku minimálne 65 rokov, keď podpísali regres, ktorým sa vzdávajú nároku na dôchodok, ak by sa do vlasti už nevrátili. Z dôvodu nedostatku devíz v NDR si beztak mohli vymeniť marky NDR (M) na západonemecké DM iba v limite 15 M na rok pri kurze 1¤:¤1, pričom vývoz iných devíz alebo M bol prísne zakázaný a kontrolovaný.

Prísny zákaz pod hrozbou trestného stíhania sa týkal aj tých, ktorí by cez hranice prevážali napríklad bez ohľadu na obsah noviny, časopisy a knihy vydané v krajinách so slobodou tlače. Mnoho mladých obyvateľov NDR v snahe vysťahovať sa do SRN uzatváralo fiktívne sobáše bez ohľadu na vek cudzinca. Podmienkou udelenia policajného súhlasu na vysťahovanie z NDR bolo podpísanie vyhlásenia, že sa vysťahovalec už nikdy do NDR nevráti, a to ani len na návštevu rodiny alebo priateľov.

Desaťročia budovaný komunistický experiment sa skončil veľkým medzinárodným fiaskom. Jeho dôsledky cítiť dodnes.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maďarsko #Praha #Budapešť #NDR #železná opona #Trabant #SRN #Západný Berlín
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku