Mäkká sila prezidentky

01.08.2019 16:00

Havel je späť, mladší, krajší a vo väčšej sile, píšu priaznivci prezidentky Slovenskej republiky u susedov. Po prvom mesiaci jej úradovania sú vo vytržení. Bez problémov môže v Prahe podporiť „Milion chvilek“ a stretnúť sa s Karlom Schwarzenbergom i Tomášom Halíkom, do Budapešti prísť v husárskom vystrojení a do Varšavy ako biela ruža, čínskeho ministra vyškoliť o ľudských právach a v Paríži ani neceknúť o žltých vestách.

Čo symbol, to počin. Plní diplomatickú misiu za republiku, ktorá je v štátnych dokumentoch jasne deklarovaná, a zároveň kope do členkov spurných šéfov vlád v susedstve. Čo pred voľbami sľúbila, to robí. Bez akéhokoľvek rizika, lebo aj jej poradcovia v zahraničnej politike, ale aj Zeman, Orbán i Kaczyński vedia, kde je sever. I keď sa rozhliadajú (vo svojom záujme) na všetky svetové strany. Prezidentka v Bruseli navštívila najprv Jensa Stoltenberga (NATO), až potom šéfa Európskej komisie. Atlantický bol aj Andrej Kiska, ale chýbalo mu to podstatné – čaro osobnosti.

Doma si prezidentka dáva veľký pozor, aby neprekročila červenú čiaru medzi tzv. konzervatívcami a liberálmi. Chcú spolu vládnuť, presnejšie, budú donútení, inak tú tzv. alternatívu neposkladajú. Symbolické podujatia podporí dávkovane – na púť do Levoče prídu tisíce ľudí, tí stoja za to, aby ukázala svoju mäkkú silu, sú to voličské hlasy.

Na iný symbol – Dúhový Pride a Hrdí na rodinu – príde iba zlomok z možných voličov, a tak tam osobne nemusí. Dúhoví aj tak vedia, že ich podporuje, a ešte sa aj symbolicky ukáže na sprievodnom filme. „Jej“ 24 percent voličstva Slovenskej republiky je ošetrených, ide len o to, nestratiť ani hlas. A čo tí ostatní, čo šomrú na sociálnych sieťach? Bude aj ich prezidentkou? Ak prijmú jej hodnoty. Veď im to v inauguračnom prejave odkázala. Že sú vo väčšine? Ale ba, akej?!

Dvadsaťštyri percent je len zdanlivá menšina, lebo vplyv v spoločnosti sa dnes nemeria cez hlasy, ale cez schopnosť akcie. Tú nemá z väčšiny nikto. Pošomrú, ponadávajú, a čo má byť? Veď November im priniesol túto slobodu, tak nech vďačne šúchajú nohami. Jedinú emóciu, ktorá by dokázala donútiť ľudí vyjsť do ulíc, vysiela bývalý prezident Kiska. Ktovie, načo chce byť ešte v politike, keď ho nepotrebujú ani „nové tváre“, ani „konzervatívci“. V prezidentskom súboji, napriek nepresvedčivosti, vyhral preto, lebo mal oveľa menej odporcov ako Kňažko či Procházka.

Ale to sú lanské snehy. Teraz je piatym kolesom. Jediný, kto sa z neho môže tešiť, je Robert Fico: nič nedokáže jeho voličov vyburcovať tak ako Kiska.

Hrdosť na slovenskú prezidentku je podobná hrdosti na „našich“ hokejistov, ak sa im darí. Nič nestojí, len energiu v prstoch, keď sa píšu oslavné ódy. Politiku tvoria bystrí hráči v pozadí. Majú dobrú skúsenosť, voľakedy vedeli, kde je Moskva a ako to chodí. Darilo sa. Kým bude Amerika silná a NATO jej bude oddane slúžiť, sme v suchu. A komu sa nepáči, nech vyhrá voľby alebo zorganizuje dostatočne silnú akciu. Inak je to všetko proti vetru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #Dúhový pochod #Zuzana Čaputová #Hrdí na rodinu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku