Trápne ťažkosti s bývaním

06.08.2019 14:00

Ako bývanie ovplyvňuje náš život? Odpoveď na túto otázku prináša množstvo výskumov, kníh a všelijakých reforiem. Slovensko sa môže hrdiť Jurajom Schulpem, ktorý už pred storočím staval v Bratislave byty pre robotníkov, Mierovou kolóniou či Baťovým Svitom. Hádam časom docení aj masovú bytovú výstavbu za bývalého režimu a program likvidácie osád, teda ozdravovania bývania najchudobnejších.

Časť obyvateľov uznáva, že slušné bývanie je základ. Prekáža im však, ak sa táto služba ľudskej dôstojnosti iných má plniť im nablízku. Iní takúto predstavu celkom odmietajú. Vo Vyšnom Tvarožci roku 1990 miestna Verejnosť proti násiliu zaradila zrušenie budovania sociálnej bytovky medzi požiadavky, ktoré mali údajne demokratizovať miestne pomery s poznámkou „bytmi Rómov neprevychováme“.

Podobné požiadavky prišli sociologickej spoločnosti ako reakcia na výzvu uverejnenú v Pravde a ďalších médiách ešte z dvoch dedín. V koľkých ďalších sa do predstavy o demokracii vmiešal odpor k centrálne podporovanému ozdravovaniu bývania najbiednejších, povedia raz historici. Nárast počtu chatrčí a nedokumentovaných obydlí naznačuje, že takých obcí nebolo málo.

Pripravovaný nový Atlas rómskych komunít odpovie aj na otázku, kde všade riešia nevyhovujúce bývanie chudobných kúpou unimobuniek a koľko päť- a viacčlenných rodín sa tlačí na dvanástich štvorcových metroch.

Pred časom sme so Slovenskou sieťou proti chudobe namietali, že limitovaná veľkosť štátom podporovaného bývania nižšieho štandardu znemožňuje uspokojivé napĺňanie takých potrieb, ako je učenie sa či hranie detí. Čo však povedať o možnostiach života v unimobunkách? Ako sa v nich dá zaistiť pokojné spanie mnohočlennej rodiny? A ako tam vyzerajú rána, keď sa veľké lôžko mení na priestor denného života, deti sa musia obliekať a nájsť veci do školy? Sotva sa to vždy podarí.

Životu v stiesnených pomeroch sa vieme trochu priblížiť, ak nás v dovolenkovom zariadení objednanom cez internet očakáva prekvapujúco malá izba, v ktorej sa síce početná rodina môže vyspať, no inak sa sotva pohne a už vôbec nezvláda prehľadne uložiť prinesené oblečenie a veci. A to je mrzuté a obťažujúce: ustavičné hľadanie nejakých potrebností, ktoré druhí niekam presunuli alebo sa zakotúľali, predstavuje značný nápor na psychiku.

No na rozdiel od obyvateľov unimobunky či bytu nižšieho štandardu sa však máte kam obrátiť a na svoju situáciu sťažovať. Veď ste si zakúpili pobyt v zariadení, ktoré sa honosilo tým, že je priateľské pre rodiny s deťmi a tomu by mali zodpovedať aj izby. Váš márny zápas o poriadok života bol navyše dočasný a kompenzovaný pôžitkami dovolenky.

Mohli ste preto mávnuť rukou, veď sa vrátite k prehľadnému poriadku vecí, ktorý nekradne čas, a k svojmu súkromiu. Aj vďaka tomuto privilégiu môžete o izbe bez poličiek rozprávať zábavné historky a hľadanie okuliarov opisovať ako adrenalínový zážitok. Myslite však na to, komu tie historky rozprávate. Tí, čo žijú v stiesnených pomeroch pre lotériu narodenia a nie bez objednávania cez internet, sa nebudú smiať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rómske osady #sociálne bývanie #právo na bývanie #Sieť proti chudobe
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku