Situácia je stabilizovaná do pondelňajšieho popoludnia. Vtedy sa povadím s celou rodinou, bachnem bránou a bežím na zastávku. Naskočím do trnaváku. Šofér rozpráva kamoške, ako šiel so ženou na pohotovosť, lebo kašľala a niečo jej prasklo v hrudníku, dostala lieky na spanie. Aj on si ich dal, jeden, dva, a nie a nie zaspať. Hoci o tretej ráno vstáva, bol ešte o jednej hore. V nemocnici je odkaz, že ORL pohotovosť je na štvrtom poschodí, treba ísť výťahom z prvého. Výťah je nepríjemný, ani za svet! Vybehnem schodiskom a prosím sestričku, aby ma pustila cez oddelenie.
- Ani za svet, choďte na prvé a výťahom!
Idem na prvé, prosím mladé dievča, či by nešlo so mnou výťahom, že mám strach.
- Určite nie, – povie.
Potom prosím pacienta so zlomenou rukou.
- A čo neviete ísť výťahom? Pójdete do výťahu, stlačíte gombík na štvrté, dvere sa zatvorá, na štvrtom sa otvorá a už ste tam, vystúpite…
Tak nastúpim do výťahu, stlačím gombík so štvorkou, musím vydržať, ale výťah ide na prízemie a dlho sa neotvára. Vybehnem v pivnici, odrazu vidím akési malé schodisko, že ORL, štvrté poschodie. Po schodoch.
V ambulancii je čisto, ticho a dobre. Mám dojem, že mi pomôžu. S receptami sa vyvalím na ulicu, nájdem stanovište taxíkov. Jedného z taxikárov sa pýtam, či je taxikár a za koľko ma zvezie domov.
- Ako ste vedeli, že som taxikár?
- Šak ste vystúpili z taxíka a sedeli za volantom.
V taxíku je dobre tiež. Taxikár bude mať dovolenku, pôjde do Vincovho lesa, bude sa celé dni vyvaľovať pri vode, jesť klobásky a syry a možno bude aj stanovať.
Poviem mu, že tuším sa tam vyberiem aj ja niekedy na kúpalisko. Upozorňuje ma, aby som sa nepomýlila, lebo jedno je kúpalisko a druhé bordel. Pochváli sa, že nedávno v ňom bol. Viezol tam klienta, ktorý mal 9 000 eur. Začali v Senci, ale tam sa mu nepáčili dievčence, a tak ťahali do Sládkovičova. A tam za noc tri „prekocil“ a cestou nazad ešte zastali v Senci, tam štvrtú. A 8 900 eur bolo v čudu. Peniaze si musel vybrať, aby zaplatil za taxan.
Potom chce, aby som mu rozprávala niečo ja, ale ja robím v knižnici. Vravel, že niekedy príde do knižnice, vypijeme sedem káv, potykáme si a všetko mi povie.
Napokon so synom hľadáme pohotovostnú lekáreň. Nájdeme ju v Pezinku, je takmer tma, okienko je zatvorené, aj to spodné, ktorým sa vydávajú lieky. Vedľa neho stojí starý krásny Róm s pivom. Povie mi, že mám zazvoniť. Zazvoním, pozerám sa do okienka, no nič nevidím.
- Zbytečne tam nakúkate, ona neotvorí, bojí sa, že by sem jej dal frčku do nosa, otvorí len tutok.
Vtedy sa otvorí okienko a ruka sa napriahne za receptom. Podávam recepis a chlapík tam pchá svoju čiernu hlavu, že zdravíčko!
Domov sa vraciam ako z kina! Mám zážitkov na sedem káv!