Bezočivosť zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú vždy mimoriadne vynaliezaví, keď ide o šetrenie na svojich pracovníkoch. Najčastejšie sú staré "dobré" snahy neplatiť za nich dane a odvody.

13.08.2019 11:00
debata (13)

Keď Cirkevné konzervatórium v Opave získalo nového majiteľa, a to cirkev s komplikovaným názvom Rád bratov a sestier nemeckého domu Panny Márie v Jeruzaleme, prišiel aj nový riaditeľ. Ako jednu z prvých vecí zmenil učiteľom zmluvy.

Na Slovensku bol problém, že viaceré školy zamestnávali učiteľov len na desať mesiacov a cez letné prázdniny boli nezamestnaní, aby ich školy nemuseli platiť, pričom cez leto asi zatiaľ mali žiť z predávania zmrzliny alebo zbierať jahody. V Opave to dotiahli o kus ďalej.

Riaditeľ rozdelil úväzky na tri časti. Všetci sú zamestnaní na polovičný úväzok, kde sa zarátava iba odučených 45 minút čistého času. Ostatné činnosti im platí prostredníctvom dohody o vykonanej práci a poslednú časť mzdy odpracujú na autorskú zmluvu.

Ide o jednoduchý trik. Takto totiž odpadáva zamestnávateľovi časť nákladov za odvody. Kvôli autorskej zmluve boli zamestnanci nútení otvoriť si živnosť. Prácu robili rovnakú ako predtým v celom úväzku, no dane si učiteľ čiastočne zaplatí sám. Funguje to aj inak: dohody a autorské honoráre nemusia dodržiavať tabuľkové platy, tí, ktorí sú k riaditeľovi lojálni, môžu dostať viac. Ale tých, čo sa sťažujú, môže riaditeľ trestať krátením na týchto zmluvách a dostanú iba základný plat štyristo eur v hrubom.

Keď vznikli na cirkevnom konzervatóriu odbory, riaditeľ neváhal svojich pracovníkov otvorene vydierať a šikanovať. Zavládla tam dusná atmosféra, a tak viacerí pedagógovia odišli. Medzičasom čudné praktiky prešetrujú daniari.

Nakoniec sa riaditeľ pokúsil potlačiť odpor zamestnancov pred súdom. Argumentoval, že nik z nich sa pred ním otvorene k odborom neprihlásil, nemôžu teda mať členov ani existovať, a preto má súd odbory rozpustiť. Kto by sa pred ním aj priznal, keď muselo byť každému jasné, že členstvo v odboroch v tejto situácii znamenalo výpoveď či krátenú výplatu?

Súd však dal na konci júla za pravdu odborárom. Ich činnosť na pracovisku je chránená. Na vytvorenie odborovej organizácie sú potrební traja zakladajúci členovia alebo členky a musia o založení odborov informovať zamestnávateľa, to je ich jediná povinnosť. Nemusia mu poskytovať menný zoznam členov práve preto, aby nemohol za to odborárov znevýhodňovať.

A to ide iba o jedno konzervatórium v Opave. Koľko zamestnávateľov by sa našlo v Česku, ale aj u nás, čo naozaj sprostým spôsobom obchádzajú Zákonník práce? Koľko šikanovania na pracovisku, určovania zmien, ako keby zamestnanci nemali nárok na rodinný život a voľný čas, koľko nehradených nadčasov, o ničení psychického a fyzického zdravia ani nehovoriac?

Čachrovanie a krátenie na odvodoch za zamestnancov je len jeden z mnohých spôsobov, ako na nich čo najviac zarábať. Treba posilniť právomoci inšpektorátu práce, ale najmä si musíme byť vedomí, že Všeobecná deklarácia ľudských práv nehovorí iba o tom, že každý má právo nielen voliť, no aj zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #zamestnávatelia #Všeobecná deklarácia ľudských práv #Cirkevné konzervatórium v Opave #polovičný úväzok